Španielčina patrí medzi najdôležitejšie svetové jazyky a celkovo ju ovláda vyše 570 miliónov ľudí. Ako materinským jazykom ňou hovorí vyše 480 miliónov ľudí, a to nielen v Španielsku, ale aj v celej Latinskej Amerike. Spolu je to viac ako 20 krajín, čo z nej robí jeden z najrozšírenejších jazykov na svete.
Významné postavenie má v Spojených štátoch, pretože v mnohých štátoch sa považuje za druhý najčastejšie hovorený jazyk (41 miliónov ľudí v USA hovorí po španielsky = približne 13 % populácie). Španielčina je tiež úradným jazykom v Rovníkovej Guinei, čo je jediná krajina v Afrike, kde má tento štatút.
Španielčina sa vyvinula z vulgárnej latinčiny, ktorá sa na Pyrenejský polostrov dostala s rímskou kolonizáciou. Obsahuje množstvo slov, ktoré sú arabského pôvodu, pretože počas viac než 700 rokov arabskej nadvlády na Pyrenejskom polostrove preniklo do jazyka tisíce výrazov. Napríklad slová ako „almohada“ (vankúš) a „aceite“ (olej) majú arabské korene.
Jej globálny význam vzrástol s expanziou španielskeho impéria v 16. a 17. storočí, keď sa jazyk rozšíril do Nového sveta, Afriky a na Filipíny. Španielčina je tiež neodmysliteľnou súčasťou hudby, tanca a gastronómie – slávne rytmy flamenca, španielske tapas či latinskoamerická salsa sú príkladmi toho, ako jazyk ovplyvňuje a šíri kultúru po celom svete.
Španielčina je známa svojím písmenom „ñ,“ ktoré sa nevyskytuje v iných románskych jazykoch a má osobitnú výslovnosť. Toto písmeno vzniklo z latinskej kombinácie „nn“. Okrem toho sa považuje za jeden z najrýchlejšie hovorených jazykov na svete.