Španielčina, známa tiež ako kastílčina, je jedným z najrozšírenejších jazykov na svete. Ako svoj materinský jazyk ju označuje viac ako 480 miliónov ľudí, čo ju radí na druhé miesto v počte rodených hovoriacich, hneď po mandarínskej čínštine. Celkovo ju ovláda vyše 570 miliónov ľudí.
Španielčina je úradným jazykom v 20 krajinách, vrátane Španielska, Mexika, Argentíny, Kolumbie a Peru. Okrem toho sa používa v Spojených štátoch, kde je druhým najčastejšie hovoreným jazykom, a tiež na Filipínach, v bývalej španielskej kolónii, kde stále zostáva dôležitým kultúrnym jazykom pre niekoľko tisíc ľudí. V jednotlivých krajinách vznikli rôznorodé miestne varianty a dialekty, ktoré však všetky zdieľajú spoločné korene. Napríklad v Latinskej Amerike sa často používa „ustedes“ namiesto „vosotros“ na oslovenie skupiny ľudí, čo sa v Európe vníma ako formálne.
Historicky sa španielčina vyvinula z vulgárnej latinčiny, ktorou hovorili obyvatelia Hispánie počas Rímskej ríše. Jej súčasná podoba je výsledkom miešania s inými jazykmi, najmä arabčinou, ktorá mala silný vplyv počas 700-ročnej maurskej nadvlády na Pyrenejskom polostrove.
V priebehu storočí sa španielčina rozšírila do celého sveta prostredníctvom španielskych moreplavcov a kolonizátorov, ktorí ju priniesli do Ameriky, Afriky a Ázie. Dnes je oficiálnym jazykom rôznych medzinárodných organizácií vrátane OSN, UNESCO a Európskej únie.
Španielčina je tiež jazykom umenia a kultúry – literárni velikáni ako Miguel de Cervantes či Gabriel García Márquez vytvorili diela, ktoré zanechali celosvetový vplyv na literatúru.