Jazyk Tolstého, Dostojevského či Čechova. Rušina má nesmierny vplyv nielen na literatúru, ale aj na celosvetovú komunikáciu. Viac ako 150 miliónov ľudí ňou hovorí ako materinským jazykom, no celkový počet hovoriacich prekračuje 260 miliónov, čo robí z ruštiny najrozšírenejší slovanský jazyk. Dodnes je oficiálnym jazykom v mnohých postsovietskych štátoch a zostáva druhým najpoužívanejším jazykom v oblastiach ako Ukrajina, Gruzínsko či Lotyšsko.
Jej vplyv však nekončí iba v bývalom ZSSR. Počas studenej vojny sa ruština stala povinným predmetom v školách v celom východnom bloku, vrátane Slovenska, kde sa generácie študentov zoznamovali s ruskou gramatikou a literatúrou. Aj keď po páde železnej opony už nie je povinná, stále je u nás prítomná ako jazyk, ktorý si mnohí osvojujú pre jeho užitočnosť v obchode, diplomacii a turizme.
Ruština je jazyk s bohatou históriou a evolúciou, ktorá siaha až do čias Kyjevskej Rusi. V 18. storočí zažila ďalší rozmach vďaka Petrovi Veľkému, ktorý prispel k modernizácii jazyka a jeho adaptácii pre nové technologické a vedecké výrazy. Zaujímavým aspektom je aj to, že ruština má bohatý systém skloňovania, čo ju robí pre začiatočníkov náročnejšou, no pre lingvistov fascinujúcou.