Latinčina, kedysi lingua franca Rímskej ríše, je dnes považovaná za mŕtvy jazyk, avšak jej vplyv je stále všadeprítomný. Aj keď už nemá rodených hovoriacich, latinský jazyk zostáva základným kameňom modernej lingvistiky a mnohých akademických odborov.
Je zdrojom viac ako 60 % slovnej zásoby románskych jazykov, ako sú taliančina, francúzština a španielčina, a má silný vplyv na slovnú zásobu aj v angličtine. V Európe bola latinčina dlhé storočia jazykom vedy, náboženstva a práva, pričom až do 17. storočia slúžila ako univerzálny jazyk vzdelancov.
Historicky sa latinčina delila na klasickú, používanú v literatúre a v oficiálnych dokumentoch, a vulgárnu, ktorá bola bežným hovorovým jazykom medzi obyčajnými ľuďmi. Práve z tejto vulgárnej latinčiny sa postupne vyvinuli románske jazyky.
Okrem toho má latinčina stále oficiálny štatút v katolíckej cirkvi, kde je liturgickým jazykom, a používa sa aj v niektorých vedeckých a právnych termínoch. Aj dnes je latinčina základom štúdia klasickej literatúry, filológie a medicíny, kde sa používa na pomenovanie anatomických častí a diagnostických termínov.
Mnohé právne systémy, najmä v Európe, čerpajú z rímskeho práva, a preto sa latinské právne termíny používajú dodnes, napríklad výrazy ako „pro bono“ (zadarmo, v prospech veci) alebo „ipso facto“ (samotným faktom).
Prekladač viet zo slovenčiny do latinčiny je neoceniteľným pomocníkom pre študentov, akademikov i širokú verejnosť, ktorí potrebujú zistiť latinské verzie slovenských výrazov.