Priamym predchodcom talianskeho jazyka je latinčina, z ktorej sa vyvinuli všetky románske jazyky, napríklad aj španielčina, katalánčina, portugalčina, francúzština, rumunčina a ďalšie. Na celom svete je asi 64 miliónov rodených hovoriacich, pre ďalšie 3 milióny ľudí je taliančina druhým jazykom. Okrem Talianska je úradnou rečou aj v San Maríne a spolu s latinčinou je tiež oficiálnym jazykom vo Vatikáne.
Taliančina sa šírila literárnym umením
Taliančina sa prvýkrát začala objavovať v písomných dokumentoch počas 10. storočia. Išlo hlavne o poznámky a krátke texty, ktoré boli vložené do latinských dokumentov. V Taliansku dlho neexistoval štandardný písaný alebo hovorený jazyk a spisovatelia mali tendenciu písať vo svojich regionálnych dialektoch.
Počas 13. storočia mali spisovatelia ako Dante Alighieri (1265 – 1321), Petrarch a Boccaccio silný vplyv na popularizáciu svojho vlastného talianskeho dialektu – toskánčinu (la lingua fiorentina). Danteho diela boli čítané po celom Taliansku a jeho dialekt sa stal normou literárneho jazyka, ktorému ostatní rozumeli.
Dantemu sa dodnes pripisuje štandardizácia talianskeho jazyka. Do 14. storočia sa toskánsky dialekt používal v politických a kultúrnych kruhoch v celom Taliansku. Preklad z taliančiny do slovenčiny je tak využívaný nielen pri moderných, ale aj historických textoch.
Taliančina – gramatika
Podobne ako v iných romantických jazykoch, aj v taliančine vidíme zmenou koncoviek v závislosti od toho, či sa predmet, o ktorom hovoríte, považuje za mužský alebo ženský. Väčšina talianskych podstatných mien končí samohláskou. Aj keď existujú výnimky, spravidla sa môžete spoľahnúť na to, že mužské slová končia na „o“ a ženské slová na „a“.
Časovanie slovies v taliančine
Talianske slovesá sa dajú rozoznať ľahšie ako podstatné mená, pretože všetky končia jedným z troch spôsobov: „are“, „ere“ alebo „ire“. Budú sa však meniť v závislosti od času a predmetu vety. Aj keď z vety odstránite podnet, obyčajne budete vedieť pochopiť, kto vykonáva akciu na základe slovesa vo vete. Konjugácia slovies je preto veľmi dôležitá. Ak si nebudete istí významom talianskej vety, pomôže vám prekladač z taliančiny do slovenčiny.
V taliančine málokedy vznikajú nové slová skladaním. Taliančina využíva slovosled typu SVO (rovnako ako angličtina), čo znamená, že podnet je na prvom mieste, nasleduje sloveso a nakoniec predmet.
Výslovnosť v taliančine
Na rozdiel od iných jazykov je výslovnosť v taliančine pomerne jednoduchá. V porovnaní so slovenčinou vidíme rozdiel vo vyslovovaní niektorých spoluhlások. Dôležité je tiež vedieť, že I a E v taliančine zmäkčujú. Teda slovo „giovane” čítame ako „džóvane” (mladý), a „ciao” ako „čao” (ahoj). Ak sa po spoluhláskach C a G nachádzajú iné spoluhlásky, C a G sa čítajú tvrdo, a teda ako K a G.
Základné frázy v talianskom jazyku
- Si – áno
- No – nie
- Per favore – prosím
- Grazie – ďakujem
- Prego – rado sa stalo
- Mi scusi – ospravedlňte ma
- Mi dispiace – prepáč
- Buon giorno – dobré ráno
- Buona sera – dobrý večer
- Buona notte – dobrú noc
- Mi chiamo… – volám sa…
- Può ripetere per favore? – Mohli by ste to prosím zopakovať?
- Come faccio per arrivare a…? – Ako sa dostanem k…?
- Di dove sei? – Odkiaľ si?
- Non parlo italiano molto bene. – Taliansky veľmi dobre nehovorím.
- Può aiutarmi, per favore? – Môžete mi pomôcť prosím?
Potrebujete pomoc s prekladom? Spoľahnite sa na profesionálny preklad z taliančiny do slovenčiny. Vypracujeme bežné aj odborné preklady v akejkoľvek oblasti. Pre orientačnú cenovú ponuku nás môžete kontaktovať prostredníctvom formulára.