Škandinávia je plná rôznorodých jazykov
Odpoveď na otázku, ktoré jazyky patria do skupiny severských jazykov, nie je jednoznačná. Stretneme sa s názorom, že sem patrí iba švédština, nórčina a dánčina, niekedy sa do tejto skupiny radí aj fínčina a islandčina. Medzi jazyky severských krajín je možné zaradiť jazyky všetkých pobaltských štátov, teda Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
Severské jazyky delíme na 2 podskupiny – indoeurópske a uralské – a tri jazykové skupiny:
- germánske jazyky – islandčina, faerčina, nórčina, švédčina a dánčina,
- baltské jazyky – litovčina a lotyština,
- ugrofínske jazyky – fínčina, estónčina a sámske jazyky.
Pri tomto spôsobe delenia si všimneme, že hlavné škandinávske jazyky (švédštinu, nórčinu a dánčinu) spája historický pôvod. Všetky tri totiž vzišli z prastarej indoeurópskej jazykovej skupiny a patria do triedy severogermánskych jazykov. Príslušnosť k tejto skupine nie je náhodná. O spojitosti týchto jazykov s tým germánskym hovorí drsná severská výslovnosť, obohatená a množstvo krkolomných výrazov. Dánčina azda najviac zo všetkých vplývala na formovanie ostatných škandinávskych jazykov. Práve vďaka tomu švédčina a nórčina tak nápadne pripomínajú nemčinu.
Spojitosti a rozdiely medzi severskými jazykmi
Podobnosti medzi severskými jazykmi môžeme prirovnať k podobnosti geograficky blízkych slovanských jazykov. Stáročia strávené v prelínajúcich sa kultúrach mali za následok homogenizáciu škandinávskych jazykov. Hoci sa v každom z nich stretneme hneď s niekoľkými nárečiami a budeme mať obtiaže dorozumieť sa, v medzinárodnom merítku sú jazyky „na rovnakej vlne”. S pokročilou znalosťou švédčiny sa bez problémov dohovoríte vo Fínsku, so znalosťou nórčiny zas v Dánsku a Švédsku. Vo všetkých prípadoch je jednoduchšie dešifrovať písanú správu než hovorenú. Jazyky sa totiž medzi sebou líšia v spôsobe vyslovovania jednotlivých písmen, čo si všimneme hlavne pri dánčine.
Ugrofín medzi Germánmi
Fínsky jazyk ako jediný z malej rodiny škandinávskych jazykov pochádza z uralskej, respektíve ugrofínskej jazykovej rodiny. Taktiež sa člení na trojicu dialektových skupín, ktorých členovia si navzájom v ojedinelých prípadoch prakticky nerozumejú. Fínčina nezostáva v počte písmen s diakritikou susedným jazykom nič dlžná. Znak å sa však používa výhradne v slovách prevzatých zo švédčiny. Fínčina sa svojím znením skôr ponáša na maďarčinu než nemčinu. Je to spôsobené tým, že oba jazyky pochádzajú zo skupiny ugrofínskych jazykov.
Netradičná runová abeceda
Typickým znakom spájajúcim všetky severské jazyky vrátane fínčiny, je výskyt unikátnych písmen. Väčšina týchto jazykov si prešla dlhým vývojom, počas ktorých sa pôvodný symbolický (runový) jazyk reformoval do dnešnej modernej podoby. Prvá runová abeceda sa objavila zrejme na území Dánska a odtiaľ sa šírila ďalej do sveta. Nová abeceda, nazvaná podľa začiatočných písmen – Furthark – odpovedá znakom upraveného latinského písma, ktorým sa severské jazyky zapisujú v súčasnosti. V tejto abecede nájdeme aj znaky Æ/æ, Œ/ø a Å/å.
Severské jazyky – preklady a tlmočenie
Nórčina, švédčina a dánčina majú v gramatike mnoho spoločného s nemčinou. Najlepším príkladom je slovosled – tieto jazyky majú rovnaké poradie vetných členov. Ich spoločnou črtou, ale už odlišnou od nemčiny je pripájanie určitého členu ako koncovky slova. Asi najznámejším faktorom náročnosti je informácia o používaní 14 pádov vo fínčine.
O zložitosti môžeme hovoriť v súvislosti so slovnou zásobou, keďže tieto jazyky len veľmi zriedka prijímajú medzinárodné slová. Pri preklade a tlmočení severských jazykov je dôležité prihliadať na všetky špecifiká a rozdiely medzi týmito jazykmi. Využite preklady z a do severských jazykov pre presné preklady v technickej aj neformálnej oblasti.