V článku sa dočítate:
- o rozdieloch medzi niektorými druhmi prekladov
- prečo môže byť zradné spoliehať sa na strojový preklad
- ako dokážu softvéry kontrolovať prácu prekladateľa
„Medzi odborným, umeleckým a e-commerce prekladom sú viditeľné rozdiely"
Vo všeobecnosti je možné povedať, že čím väčšie rozdiely sú medzi jednotlivými druhmi textu, tým väčšie sú rozdiely v ich prekladoch.
Ak by sme chceli byť veľmi struční, povedali by sme, že rozdiel medzi odborným prekladom a umeleckými a e-commerce prekladmi je v tom, že odborný takmer 100%-ne kopíruje originálny text, kdežto zvyšné dva berú do ohľadu aj krajinu či región, pre ktorý je preklad tvorený.
Najmä kultúrne a spoločenské špecifiká, spôsob vyjadrovania sa, slang, hovorové slová a podobne sú v umeleckom aj marketingovom preklade povolené, niekedy priam žiadúce. V obidvoch druhoch prekladov nie je prioritnou podmienkou zachovanie identického textu, ale zachovanie myšlienky, teda toho, čo chcel autor čitateľovi povedať, čo chcel komunikovať.
Pri umeleckom preklade a tiež preklade marketingových textov musí prekladateľ veľmi citlivo posúdiť intenzitu expresivity. Stanoviť hranicu, kedy to publikum ešte znesie ako prirodzené, a kedy je to už „cez čiaru“, býva veľmi náročné a takýto preklad dokáže zabezpečiť len skutočne špičková agentúra s prvotriednymi dodávateľmi. Podobným príkladom je aj e-commerce preklad. Cieľom takýchto prekladov je zaujať potenciálneho klienta, predať mu službu či produkt a/alebo vytvárať pozitívny imidž. Na to je potrebné poznať cieľovú skupinu, čo nedokáže bežný prekladateľ, obzvlášť nie z krajiny pôvodu originálneho textu. V praxi sa stretávame s tým, že kým na umelecký preklad si netrúfne hocijaký prekladateľ, odborné preklady aj e-commerce preklady robia aj prekladatelia bez potrebnej praxe v danom odvetví. Výsledkom sú nepresné a nesprávne preklady odborných textov a nefungujúce marketingové nástroje v oblasti e-commerce.
Rozdiel je tiež v možnosti používania prekladateľských softvérov. Tie bývajú najpresnejšie pri preklade odborných textov, ktorého cieľom je dôsledná interpretácia používanej terminológie. Naopak, najmenej vhodné je ich použitie pre preklad marketingových a komunikačných textov, kde je potrebné poznanie širších súvislostí.
Spoliehať sa na strojový preklad môže byť zradné
Napriek tomu, že sú strojové preklady typu Google Translate stále precíznejšie a presnejšie, nahrádzať nimi ľudský preklad textu môže v určitých situáciách narobiť značné problémy. V praxi sa pomerne často stretávame s tým, že ľudia strojový preklad nepoužívajú správnym spôsobom. Snáď najvýraznejšie je to vidieť v prekladoch marketingových textov, prospektov či prezentácií. Tie totiž musia byť prispôsobené čitateľovi cieľovej krajiny. Musia dokázať vyvolať emóciu, musia byť písané spôsobom, ktorý platí pre konkrétnu cieľovú skupinu. A to zatiaľ žiadny stroj nedokáže a to aj napriek tomu, že používajú prvky umelej inteligencie.
Z uvedeného vyplýva, že strojový preklad by mal byť v profesionálnej oblasti len pomôckou. Môžeme ho využívať v práci, ale skôr pre vlastné potreby, napríklad, ak si chceme preložiť nejaký cudzí text s tým, že myšlienku si následne dokážeme domyslieť. Alebo si nimi pomôcť pri písaní emailov, správ či reportov. Akonáhle však ide o preklad, pri ktorom by mala byť garantovaná vysoká miera precíznosti prekladu, je potrebné siahnuť po profesionálnom prekladateľovi alebo agentúre, prípadne aj s možnosťou korektúry. Tá zabezpečí špičkovú kvalitu prekladu vďaka dodatočnej kontrole rodeným hovoriacim.
„Najlepší preklad marketingových textov je taký, o ktorom netušíte, že ide o preklad.“
Softvéry, ktoré vyšperkujú prácu prekladateľov
Opačným príkladom, ako systémy zabezpečujúce strojový preklad, sú softvéry, ktoré slúžia na zabezpečenie kvality prekladu. Sú to tzv. QA programy, ktoré dokážu veľmi podrobne skontrolovať preklad textu po prekladateľovi a porovnať ho so zdrojových textom. V prípade, že program nájde gramatickú chybu alebo formálny nesúlad s originálnym textom, zaznamená ich do osobitnej správy. Následne, ak prekladateľ zistí, že sa jedná skutočne o chybu, prekladanú vetu či výraz manuálne v preklade opraví.
Najčastejšie chyby z praxe, ktoré dokážu QA systémy odhaliť:
- rozsah prekladu – softvér skontroluje, či sú zachované všetky tabuľky, či nezmizol nejaký odsek, či prekladateľ nezabudol na nejakú poznámku,…
- formálne náležitosti – prekladatelia zvyknú robiť aj chyby týkajúce sa používania správneho formátu číslic, písma, podčiarknutia a podobne