Semitské jazyky patria medzi afroázijské jazyky. Hovorí nimi viac ako 330 miliónov ľudí naprieč veľkou časťou západnej Ázie, severnej Afriky, na Malte a v malých komunitách na Kaukaze. Podobnosť hebrejského, arabského a aramejského jazyka akceptovali všetci vedci už od stredoveku. Tieto jazyky boli západoeurópskym učencom známe z dôvodu historického kontaktu so susednými krajinami Blízkeho východu a prostredníctvom biblických štúdií.
Neskôr jazykovedci spozorovali podobnosti medzi týmito tromi jazykmi a etiópskymi semitskými jazykmi. V tom čase ich ale nikto nenazval „semitské”. Názov tejto jazykovej skupiny prvýkrát použili až členovia Göttingenovej Školy Histórie v 18. storočí, ktorí odvodili názov od Sema, jedného z troch synov Noeho v knihe Genesis.
Ktoré jazyky patria medzi semitské jazyky?
Semitská vetva dnes obsahuje 77 jazykov. Rozdeľujú sa na východosemitské jazyky a západosemitské jazyky. Najrozšírenejším semitským jazykom súčasnosti je arabčina, po ktorej nasleduje amharčina, jazyk tigriňa a hebrejčina.
Arabčina
Na začiatku 21. storočia bol najdôležitejším semitským jazykom, čo sa týka počtu hovoriacich, arabčina. Štandardnou arabčinou hovorí ako prvým jazykom viac ako 200 miliónov ľudí. Klasická arabčina je jazykom Koránu.
Hebrejčina
Hebrejčinou hovorí v Izraeli asi 5 miliónov ľudí. Úradným jazykom britskej Palestíny sa hebrejčina stala v roku 1922. Dnes je popri arabčine a angličtine dominantným úradným jazykom štátu Izrael a zostáva liturgickým jazykom Židov na celom svete.
Aramejčina
Aramejčina, ktorá sa kedysi používala ako lingua franca v celom Stredomorí, má v súčasnosti okolo 500 000 hovorcov roztrúsených po celom severnom Iraku, východnom Turecku, severozápade Iránu a Sýrii. V žiadnej krajine nemá oficiálny štatút.
Tigriňa
Jazyk tigriňa alebo tigrinya sa používa v Eritrei a v severnej Etiópii v provincii Tigray. Početné komunity emigrantov žijú v Nemecku, Švédsku a Izraeli. Má takmer 10 miliónov rodených hovorcov.
Sýrčina
Sýrčina alebo východná aramejčina je jazyk sýrskych Aramejcov s veľmi bohatou literárnou tradíciou. Sýrčinou sa hovorí ako liturgickým jazykom sýrskej pravoslávnej cirkvi. V Iraku je uznávaná ako oficiálny menšinový jazyk a vyučuje sa niektorých školách.
História semitských jazykov
Písomné záznamy dokumentujúce jazyky patriace do semitskej rodiny siahajú do polovice 3. tisícročia pred naším letopočtom. Praveký pôvod týchto jazykov nie je úplne jasný, jazyky mohli vzniknúť na území Mezopotámie, na Arabskom polostrove alebo v Afrike. Dodnes sa však vedú spory o tom, odkiaľ sa tieto jazyky v skutočnosti rozšírili. Semitskými jazykmi sa hovorilo a písalo na veľkej časti Stredného východu a Malej Ázie počas doby bronzovej a doby železnej.
Semiti žili v polokočovných spoločenstvách v oázach a osvojovali si základy poľnohospodárskej a remeselnej výroby. Semitské populácie sú spájané s najstaršími spisovnými jazykmi a mestskými civilizáciami, z ktorých vznikli niektoré z prvých hlavných náboženských a literárnych tradícií na svete. Prvými šíriteľmi semitských jazykov boli Feničania, a to už v 2. tisícročí pred naším letopočtom.
Písmo semitských jazykov
Väčšina skriptov používaných na písanie semitských jazykov využíva abjad – typ abecedného písma, ktoré vynecháva niektoré alebo všetky samohlásky. To nepredstavuje problém, pretože primárnymi nositeľmi významu v semitských jazykoch sú spoluhlásky. Toto písmo využíva napríklad ugaritská, aramejská, hebrejská, sýrska či arabská abeceda.
Semitské jazyky sú pozoruhodné svojou nekondenzatívnou morfológiou. To znamená, že korene slov nie sú samy o sebe slabiky alebo slová, ale sú to izolované množiny spoluhlások (zvyčajne tri, ktoré vytvárajú takzvaný triliterálny koreň). Slová sa skladajú z koreňov ani nie tak pridaním predpôn alebo prípon, ale skôr vyplňovaním samohlások medzi koreňovými spoluhláskami.