Skutočne komplexné jazyky sa začali vyvíjať až na území Ázie a Európy. Za najznámejšiu a najväčšiu jazykovú rodinu je považovaná indoeurópska jazyková rodina. Čo sa o nej môžeme dozvedieť pri štúdiu moderného jazyka?
Praindoeurópčina – spojitosť starovekých národov
Praindoeurópčina, známa aj ako indoeurópsky prajazyk, sa podľa jazykovedcov pravdepodobne používala medzi národmi juhovýchodnej Európy, Malej Ázie a Blízkeho východu približne od roku 3500 pred naším letopočtom. Jej objavovanie však prišlo až oveľa neskôr, keď v 18. storočí európski vedci začali skúmať starobylé indické jazyky a najmä sanskrt. Práve podobnosti medzi sanskrtom, latinčinou a starogréčtinou otvorili dvere k myšlienke, že tieto rozličné jazyky museli mať spoločný pôvod.
Jazykovedci a historici dlhoročným výskumom dospeli k záveru, že pravlasť Indoeurópanov sa pravdepodobne nachádzala v oblasti stepí strednej Ázie, niekde medzi Kaukazom, Kaspickým morom a severným pobrežím Čierneho mora. Podľa tejto teórie sa praindoeurópčina šírila vďaka migračným vlnám obyvateľstva, ktoré so sebou prinášalo aj jazykové dedičstvo. Neskôr však táto predstava narazila na vážne výhrady. Hoci migrácie nepochybne zohrali určitú úlohu, neexistujú jednoznačné dôkazy o tom, že by všetky národy starovekej Európy pochádzali práve z tejto oblasti.
Ďalšie jazykové výskumy naznačili, že rozšírenie praindoeurópskeho jazyka nemuselo byť priamo viazané na rozsiahle migrácie. Keby totiž bol indoeurópsky prajazyk šírený čisto migráciou, očakávali by sme, že jazyky v Európe budú oveľa jednotnejšie. V skutočnosti však medzi jednotlivými indoeurópskymi jazykmi existujú značné rozdiely, nielen v slovnej zásobe, ale aj v gramatike či fonetike. Tieto rozdiely naznačujú, že jazyková diverzifikácia sa odohrávala postupne, vplyvom dlhodobého kontaktu s rôznymi kultúrami a prostrediami.
Zaujímavosťou je, že rekonštrukcia praindoeurópčiny je aj dnes v podstate jazyková skladačka – neexistujú písomné záznamy tohto jazyka, jazykovedci ho skladajú z neskorších jazykových vrstiev a porovnávaním dochovaných foriem v rôznych jazykových skupinách. Aj vďaka tomu môžeme dodnes sledovať, ako sa jednotlivé indoeurópske vetvy – ako sú slovanské, germánske, románske alebo baltské jazyky – vyvíjali a formovali pod vplyvom dejinných udalostí, migrácií a kultúrnych výmen.
Spory o pôvode indoeurópskych jazykov
Ako sme už načrtli, diskusie o pôvode indoeurópskeho prajazyka sprevádzajú jazykovedu prakticky od jej počiatkov. Teórie sa striedali a odborníci argumenty svojich oponentov vyvracali s rovnakou razanciou, s akou si profesionálni tenisti vymieňajú loptičky cez sieť. Pôvodne sa centrum tohto prajazyka kládlo do stepí strednej Ázie, čo podporovala predstava o migrujúcich kmeňoch rozširujúcich jazyk do nových oblastí.
S postupujúcim výskumom a porovnávaním jazykových vrstiev sa však táto predstava začala meniť. Novšie teórie presúvajú pravlasť praindoeurópčiny do oblasti medzi riekou Rýn a stredným Ruskom, približne do regiónu dnešnej východnej Európy a západného euroázijského priestoru. Práve táto zóna spĺňa viaceré predpoklady – strategická poloha umožňujúca kultúrnu aj jazykovú výmenu a dostatočná rozmanitosť archeologických nálezov, ktoré podporujú predstavu o rozvetvenom vývoji jazykov.
Otázka presného umiestnenia však zostáva otvorená dodnes. Každý nový objav či teória posúva diskusiu o krok ďalej, no jedno je isté – vďaka týmto výskumom dnes lepšie rozumieme nielen tomu, kde mohol indoeurópsky prajazyk vzniknúť, ale aj tomu, ako sa vyvíjal a ovplyvnil jazykovú mapu celej Európy a časti Ázie.
Dva prístupy k teórii o pôvode indoeurópskeho prajazyka: Monogenéza a polygenéza
Teórie o pôvode indoeurópskeho prajazyka sa zásadne rozchádzajú najmä v dvoch hlavných prístupoch. Zástancovia monogenézy veria, že všetky európske jazyky sú vetvami jedného spoločného prajazyka. Podľa tejto teórie sa praindoeurópčina rozšírila do celej Európy prostredníctvom postupných migračných vĺn, ktoré rozvetvili pôvodný jazyk na množstvo dnešných národných jazykov.
Naopak, prívrženci polygenézy tvrdia, že vznik európskych aj západoázijských jazykov bol výsledkom miešania viacerých prajazykových skupín – indoeurópskych aj neindoeurópskych. Jazykový vývoj tak podľa nich nebol priamočiary, ale skôr dynamický a ovplyvnený vzájomnými kontaktmi medzi rôznymi komunitami.
Ak by mala bližšie k pravde práve polygenetická teória, znamenalo by to, že pôvodné centrum praindoeurópčiny možno nikdy nebude možné s istotou určiť. Jazyk by totiž nevznikol v jedinom centre, ale v spleti regiónov, kde sa rôzne jazykové vplyvy prelínali a navzájom ovplyvňovali. Táto predstava pridáva k pôvodu indoeurópskeho prajazyka ďalšiu vrstvu záhady, ktorá fascinuje jazykovedcov dodnes.
Jazyky indoeurópskej jazykovej rodiny
Na problematiku indoeurópskeho prajazyka by sme sa nemali pozerať rovnakou optikou, akou vysvetľujeme vývoj románskych jazykov z latinčiny. Ide totiž o zásadne odlišný prípad.
Praindoeurópčina, na rozdiel od latinčiny, ktorá bola komplexným a dobre zdokumentovaným jazykom, nepredstavovala jednotný a plne rozvinutý jazykový systém. Skôr ju môžeme vnímať ako spleť rôznych nárečí a dialektov, ktoré sa v priestore a čase vyvíjali paralelne.
Ak aj niekedy existovala podoba praindoeurópčiny ako jednoliateho jazyka, bolo to tak dávno, že dnes máme k dispozícii len hypotetické rekonštrukcie, vychádzajúce z porovnávacej lingvistiky. Je pravdepodobné, že takúto jednotnú formu jazyka sa nám nikdy nepodarí vedecky potvrdiť, pretože medzitým sa jazykové vrstvy rozvetvili a premiešali do takej miery, že hranice medzi pôvodnými dialektmi postupne zanikli. Praindoeurópčina tak ostáva skôr abstraktným modelom, než konkrétnym jazykom, ktorý by sme si vedeli predstaviť podobne jasne ako latinčinu či starogréčtinu.
Ktoré sú indoeurópske jazyky?
Indoeurópske jazyky (nazývané aj indogermánske jazyky) dnes tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete – ako materinským jazykom nimi hovorí približne 2,5 miliardy ľudí. Aj preto patria medzi najčastejšie vyhľadávané jazykové kombinácie pri prekladoch a tlmočení.
Medzi indoeurópske jazyky patria tieto:
- albánčina (severný aj južný dialekt),
- árijské jazyky (iránske, indické a dardské),
- arménčina,
- baltské jazyky (litovčina, lotyština a vymretá stará pruština),
- slovanské jazyky (slovenčina, čeština, poľština, srbčina, slovinčina, chorvátčina, bulharčina, macedónčina, ukrajinčina, ruština, bieloruština),
- gréčtina (+ mykénčina),
- italické a románske jazyky (taliančina + nárečia, francúzština, portugalčina, španielčina, rumunčina, moldavčina),
- keltské jazyky (gaelčina, kymérčina, kornčina a bretónčina),
- germánske jazyky (angličtina, nemčina, holandčina, švédčina, nórčina, dánčina, islandčina a vymretá gótčina),
- tocharčina,
- chetitčina.
V Translate zabezpečujeme profesionálne tlmočenie a preklady akýchkoľvek dokumentov v rámci tejto jazykovej rodiny, či už ide o právne zmluvy, technickú dokumentáciu, marketingové texty, odborné publikácie alebo osobnú korešpondenciu. Vďaka skúseným tlmočníkom a prekladateľom a dôkladnej jazykovej kontrole garantujeme vysokú kvalitu a presnosť pri prekladoch do všetkých hlavných aj menej frekventovaných indoeurópskych jazykov.