Napriek tomu, že tieto dva jazyky patria do iných jazykových rodín (slovenčina patrí medzi indoeurópske jazyky, zatiaľ čo maďarčina medzi uralské jazyky), nájdeme v nich jasné podobnosti. Spôsobuje to historicko-kultúrna situácia a geografická blízkosť týchto jazykov. Keďže Maďari boli po usídlení v Karpatskej kotline obklopení Slovanmi, prebrali z ich jazyka množstvo slov. Vzájomné ovplyvňovanie so slovenčinou je tiež výsledkom historického spolunažívania v rámci Uhorska, v ktorom sa oba národy dlhé stáročia stretávali.
Dnes nájdeme v maďarčine výrazy (približne 500), ktoré majú slovanský pôvod: seno, kosa a kozol. Známe je aj slovo barát, ktoré znamená brat, a slovo szerda, ktoré znamená streda. V prípade niektorých slov mali slovanské slová len sprostredkovateľskú funkciu, napríklad paprika alebo kukurica (po objavení Ameriky).
Výmena však nastala aj opačne a Slovania prebrali slovíčka a výrazy z maďarčiny. Tento jav je bežný v každom jazyku. Maďarské slová sa v našich slovníkoch udomácnili rovnako, ako napríklad bohemizmy.
Maďarské slová v slovenčine
Že neviete po maďarsky ani slovo? Aspoň výrazy ako guláš či krumpli vám určite nie sú cudzie, aj keď ste nikdy nesedeli na hodine maďarčiny. Do spisovnej slovenčiny sa totiž dostal značný počet slov od našich južných susedov. Ešte viac ich nájdeme v nárečiach používaných v regiónoch blízko Maďarska, kde sa stali prirodzenou súčasťou miestnej komunikácie.
Medzi výpožičky maďarského pôvodu patrí napríklad:
- írečitý,
- beťár,
- bosorka,
- budzogáň,
- frmol,
- somár,
- kočiš,
- kaštieľ,
- paprika,
- tarhoňa,
- gazda,
- čipka,
- klobása,
- pálenka.
V hovorovej slovenčine sa môžeme stretnúť s viacerými slovami pochádzajúcimi z maďarčiny, ako napríklad gamby, flinta, šopa, curigať, baganča, hatyžák, hurka, biršagovať či igen. Hoci sú tieto výrazy na Slovensku pomerne rozšírené, neboli prijaté do spisovnej slovenčiny a zostávajú súčasťou neformálnej komunikácie.
Väčšina slov prebratých od Maďarov prešlo mnohými úpravami. Ich slovanské podoby sa zmenili svojím zápisom a v niektorým prípadoch aj svojím významom. Vďaka tomu budeme rozumieť, čo dané slovo znamená, aj keď nevieme po maďarsky.
Okrem bežných slov na našom území nájdeme aj často používané priezviská, ktoré majú maďarský pôvod. Nagy, Varga, Farkaš, Mesároš aj Juhás majú korene za hranicami. Môže za to tvrdá maďarizácia, ktorej síce Slováci podľahli v menšej miere než Nemci, no jej dôsledky vidíme na našom jazyku dodnes.
Rozdiely medzi maďarčinou a slovenčinou
Maďarčina je fascinujúci jazyk a ako jediná z našich susedov patrí do uralskej jazykovej rodiny, ktorej korene sú úplne odlišné od indoeurópskych jazykov. Na tomto území sa používa približne od roku 1000, kedy sa Maďari sformovali ako samostatná národnosť a usadili sa v Karpatskej kotline. Maďarský jazyk ovplyvnili Huni, ktorí pravdepodobne hovorili turkickými jazykmi. Na maďarčinu mala vplyv aj iránčina, slovanské jazyky, latinčina a germánske jazyky.
Maďarčinou dnes hovorí viac ako 14 miliónov ľudí, prevažne na území Maďarska, no rozšírená je aj medzi maďarskými menšinami napríklad na južnom Slovensku, v južnej časti Zakarpatskej Ukrajiny, v Rumunsku na severe Srbska a vo Vojvodine a dokonca aj v komunitách v USA či Kanade.
Medzi slovenčinou a maďarčinou nájdeme významné rozdiely z hľadiska gramatiky, morfológie aj syntaxe. Jednou z najvýraznejších čŕt maďarčiny je aglutinačná gramatika. To znamená, že významy slov sa vytvárajú pridávaním prípon a predpon. Namiesto pádov, na ktoré sme zvyknutí v slovenčine, maďarčina používa až 18 prípon, ktoré vyjadrujú rôzne gramatické vzťahy.
Napríklad slovo ház (dom) sa môže zmeniť na házban (v dome) alebo házból (z domu). Maďarčina tiež nerozlišuje gramatické rody a slová pre „on“ a „ona“ sú rovnaké: ő.
Maďarská abeceda obsahuje 44 písmen, ktoré zahŕňajú špecifické písmená ö, ő, ü, ű. Tieto dlhé samohlásky majú odlišné tóny a významy, takže kor znamená „vek“, zatiaľ čo kór znamená „choroba“.
Jednou zo zaujímavostí o maďarčine je veľké množstvo slov so samohláskou e. Na rozdiel od slovenčiny v maďarskej abecede nenájdeme písmená s mäkčeňom, aj keď niektoré hlásky, ako gy alebo ny, sa vyslovujú mäkko.
Pozoruhodné je aj to, že maďarčina nevyužíva veľa internacionalizmov. Medzinárodné slová majú v maďarčine svoj vlastný tvar. Napríklad slovo hotel nájdeme v rovnakom tvare vo väčšine jazykov, ako u nás, tak aj v nemčine, angličtine a francúzštine. Maďarsky sa však používa výraz szállas.
Maďarská výslovnosť
Výslovnosť maďarčiny je v mnohých rysoch podobná výslovnosti v slovenčine. Rozdielna je výslovnosť niekoľkých hlások:
- cs – č,
- dzs – dž,
- gy – ď,
- ly – j,
- ny – ň,
- s – š,
- sz – s,
- ty – ť,
- zs – ž.
Samohlásku ö vyslovujeme tak, ako keby sme chceli vysloviť é, pričom ústa majú tvar ako pri vyslovovaní písmena ó. Podobne vyslovujeme aj ő, avšak trochu hlbšie a dlhšie. Písmeno ü vyslovíme tak, akoby sme chceli vysloviť ý, ale ústa majú tvar písmena ú. Aj písmeno ű je v tomto prípade podobné, len o niečo dlhšie.
Maďari nemajú písmeno ch, čítajú ho osobitne ako c a h. Prízvuk je v maďarčine pevný, je umiestnený na prvej slabike. Nemá vplyv na výslovnosť samohlások. Maďarský pravopis je fonetický a platí, že všetky hlásky, ktoré sú zapísané, je potrebné prečítať.
V slovenčine sa udomácnili mnohé cudzie slová
V slovenčine nájdeme množstvo slov, ktoré sme si vypožičali z iných jazykov. Tieto výrazy sa k nám dostali vďaka historickému spolužitiu s národmi, ako sú Maďari, Nemci či Česi. Po stáročiach mnohé z nich zdomácneli, prispôsobili sa pravidlám slovenského jazyka a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou spisovnej slovnej zásoby.
Slová ako televízia, župan či guláš považujeme za bežné, hoci ich korene siahajú za naše hranice. V modernej dobe sme prijali výrazy z angličtiny, ako míting, čet či tím, ktoré sa u nás udomácnili pomerne nedávno. Prekvapivé je, že aj slová ako cibuľa či ríbezle majú exotické korene a dostali sa k nám z arabčiny. A čo taká žinčica alebo bryndza, považované za symboly slovenskej tradície? Tie sme zasa prevzali z rumunčiny.
Cudzie slová sa k nám môžu dostať niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich je zdomácnenie, teda prevzatie slov z cudzieho jazyka a jeho následné „poslovenčenie”. Cudzie výrazy upravujú jazykovedci tak, aby boli v harmónii s naším spisovným jazykom. Radíme sem napríklad futbal alebo víkend.
Iné výrazy používame v pôvodnom znení, príkladom je francúzske slovo parfum. Stretnúť sa môžeme aj s doslovnými prekladmi z cudzieho jazyka, ktoré nazývame kalky. Sem patrí mrakodrap, z anglického skyscraper (sky – obloha, scrape – škriabať). Kalky nie je vhodné používať vždy, aspoň nie v prípade, že poznáme slovenský ekvivalent prekladaného slova.
V praxi sa s novými prevzatými slovami stretávajú najmä prekladatelia odborných textov. Komplikovaná terminológia často vyžaduje zachovanie slov v pôvodnej podobe alebo kalkovanie. Ak sa stretnete s textom v maďarčine, ktorý potrebujete preložiť na oficiálne účely, využite preklad zo slovenčiny do maďarčiny. Naši prekladatelia zabezpečujú profesionálne preklady v desiatkach jazykových kombináciách.