Možnosti skončenia pracovného pomeru

Ak sa zamestnanec alebo zamestnávateľ rozhodne ukončiť pracovný pomer, musí postupovať na základe Zákonníka práce. Pracovný pomer je možné skončiť v skúšobnej dobe, okamžite, výpoveďou ale aj na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Spôsoby, akými môže jedna zo strán pracovného pomeru ukončiť tento záväzok, popisuje Zákonník práce 311/2001 Z. z. Pozrime sa na náležitosti jednotlivých možností, nároky a povinnosti dotknutých strán a postup, akým ukončiť pracovný pomer v závislosti od vybranej možnosti.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Skončenie pracovného pomeru dohodou je najjednoduchší spôsob, akým podľa Zákonníka práce možno skončiť pracovný pomer. Pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na skončení pracovného pomeru, ten sa skončí dohodnutým dňom.

Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne. Jedno vyhotovenie dohody vydáva zamestnávateľ zamestnancovi. Súčasťou dohody musí byť dátum, ku ktorému sa pracovný pomer končí a v niektorých prípadoch aj dôvody skončenia pracovného pomeru. 

Výpoveď

Druhou možnosťou, ako ukončiť pracovný pomer, je výpoveď. Tú môže vystaviť zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Výpoveď zo strany zamestnanca môže, ale nemusí zahŕňať dôvody, prečo zamestnanec podáva výpoveď. Pri tomto skončení pracovného pomeru platí výpovedná doba, ktorá je buď jeden alebo dva mesiace.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa môže byť vystavená iba z presne vymedzených dôvodov. Najčastejšie ide o organizačné zmeny, zmeny technologických postupov, znižovanie stavov a podobne. Dôvodom pre výpoveď ale môže byť aj opakované porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom či zdravotná nespôsobilosť.

Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi, ktorý sa nachádza v tzv. ochrannej dobe. Tá sa vzťahuje na zamestnancov na PN, tehotné ženy, rodičov na rodičovskej dovolenke alebo ak zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu (napríklad ak je povolaný do armády). V týchto prípadoch je možné skončiť pracovný pomer až po uplynutí ochrannej doby.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch skončiť pracovný pomer okamžite. Okolnosti, za ktorých je tento postup dovolený, vymedzuje Zákonník práce.

Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený za trestný čin, alebo ako zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. 

Zamestnávateľ môže za týchto okolností okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. 

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez ohrozenia svojho zdravia, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo iné finančné záväzky, prípadne ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Zamestnanec má v tomto prípade nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne. Musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod a po doručení druhej strane tento dôvod nesmú meniť.

Skončenie v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru je potrebné doručiť druhej strane aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Ak toto skončenie iniciuje zamestnávateľ a jeho zamestnanec je tehotná žena alebo matka do konca deviateho mesiaca po pôrode, musí písomne uviesť dôvod ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva alebo materstva.

Zánik pracovného pomeru právnou udalosťou

Pracovný pomer môže podľa Zákonníka práce zaniknúť aj bez vyššie spomenutých možností. Napríklad pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Pracovný pomer taktiež zaniká smrťou zamestnanca.

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti (ak k jeho skončeniu už nedošlo iným spôsobom) sa skončí dňom, ktorým:

Nárok na odstupné po skončení pracovného pomeru

Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, že sa zamestnávateľ (firma) ruší, premiestňuje, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na znižovanie stavov alebo iné organizačné zmeny, ako aj v prípade, že zdravotný stav neumožňuje zamestnancovi pokračovať v práci.

Pokiaľ zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou, zamestnancovi vzniká právo na odstupné vo výške 1 až 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, podľa počtu odpracovaný rokov. Podmienkou pre vznik práva na odstupné je minimálne 2-ročný pracovný pomer.

Ak sa za týchto okolností pracovný pomer skončí dohodou, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške 1 až 5-násobku jeho priemerného mesačného zárobku, podľa počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec má nárok na odstupné aj v prípade, ak odpracoval menej než 2 roky.

 

It's a dream come true for me to work for a company where I trust the people and the services 100%. Peter Drucker was right about one thing: "The best way to predict the future is to create it," which is why it'll be my pleasure to brief you on the future direction of the translation sphere as well as the hidden pitfalls of marketing.