Lotyština je dnes oficiálnym jazykom Lotyšska a jedným z úradných jazykov Európskej únie. Hoci ju ako materinský jazyk používa približne 1,7 milióna ľudí, celkový počet hovoriacich je vyšší, keďže lotyština je povinná v štátnej správe, vzdelávaní a verejnom živote. Od získania nezávislosti v roku 1991 Lotyšsko presadzuje jazykovú politiku, ktorá podporuje lotyštinu ako hlavný jazyk komunikácie v krajine.
Popri lotyštine má v Lotyšsku významné postavenie ruský jazyk, ktorým hovorí približne 37,2 % obyvateľov. Tento vysoký podiel je dôsledkom historického vývoja – počas sovietskej éry sa do Lotyšska presídlilo veľké množstvo Rusov a iných slovanských národov.
Napriek tomu, že ruština nie je úradným jazykom, zostáva dôležitým komunikačným prostriedkom najmä v mestských oblastiach a v podnikateľskom prostredí. Čo majú tieto jazyky spoločné?
Lotyština a jej história
Lotyština sa začala formovať ako samostatný jazyk v období po roku 800, keď sa začala oddeľovať od litovčiny. Počas dlhého obdobia boli tieto dva jazyky považované za dialekty spoločného baltského jazyka, no lotyština prešla dynamickejším vývojom a do značnej miery sa od svojho príbuzného jazyka odklonila. Kým litovčina si zachovala množstvo archaických prvkov, lotyština sa postupne prispôsobovala vplyvom susedných jazykov.
Vznik lotyštiny bol úzko prepojený s asimiláciou baltských kmeňov, ktoré obývali územie dnešného Lotyšska. Pôvodný jazyk starého lotyšského kmeňa sa miešal s jazykmi Kuróncov, Semigalov a Selonov, čo postupne viedlo k stratám niektorých pôvodných jazykových prvkov a vytvoreniu jednotnejšej jazykovej formy. Tento proces nebol okamžitý – prebiehal v stredoveku, keď sa územie Lotyšska dostalo pod vplyv nemeckých obchodníkov a kresťanských misionárov.
Zásadným míľnikom pre vývoj lotyštiny bola prvá písomná podoba jazyka, ktorá sa zachovala v podobe katolíckeho katechizmu Petrusa Canisia z roku 1585. Toto dielo predstavuje jeden z prvých pokusov o zachytenie lotyšského jazyka v písomnej forme, no stále nešlo o štandardizovaný jazyk. V nasledujúcich storočiach sa lotyština ďalej rozvíjala, pričom k jej kodifikácii významne prispeli gramatiky a slovníky z 17. a 18. storočia.
Lotyština bola počas histórie vystavená silnému tlaku cudzích jazykov, najmä nemčiny, poľštiny a ruštiny, ktoré v rôznych obdobiach dominovali v oficiálnej správe a kultúrnom živote Lotyšska. Napriek týmto vplyvom si lotyština udržala svoju identitu a postupne sa upevnila ako hlavný jazyk krajiny. Počas sovietskej éry bola síce vytláčaná ruštinou, no po získaní nezávislosti v roku 1991 sa stala jediným úradným jazykom Lotyšska a zároveň jedným z úradných jazykov Európskej únie.
Ruština na území Lotyšska
Až do 19. storočia bol lotyšský písaný jazyk silne ovplyvnený nemčinou, a to najmä v dôsledku vplyvu nemeckých luteránskych farárov a baltských Nemcov, ktorí tvorili hornú spoločenskú triedu a zohrávali dominantnú úlohu v kultúrnom, vzdelávacom aj administratívnom živote regiónu. Nemčina bola v týchto oblastiach hlavným jazykom vzdelanej elity, zatiaľ čo lotyština sa používala skôr ako ľudový jazyk v každodennej komunikácii roľníkov a remeselníkov.
Situácia dramaticky zmenila v 80. rokoch 19. storočia, keď sa k moci dostal cár Alexander III. Začala sa systematická rusifikácia, ktorej cieľom bolo potlačiť lotyšský jazyk a kultúru v prospech ruštiny. V tomto období bola ruština zavedená ako hlavný jazyk vzdelávania, správy a verejného života, pričom lotyština bola odsúvaná do úzadia. Dokonca niektorí lotyšskí učenci navrhli prijatie cyriliky ako písma pre lotyšský jazyk, čo by znamenalo ešte väčšiu asimiláciu do ruskej kultúrnej sféry. Tento návrh sa však nikdy nepresadil a lotyština si zachovala svoju latinskú abecedu, hoci pod silným tlakom rusifikácie.
Počas sovietskej éry (1940 – 1991) sa ruština stala dominantným jazykom verejného života v Lotyšsku. Masová migrácia z iných sovietskych republík viedla k tomu, že sa v niektorých mestách lotyština dostala do menšinového postavenia.
Tento trend pokračoval aj po získaní nezávislosti, keď sa lotyšská vláda snažila postupne obnoviť status lotyštiny ako hlavného komunikačného jazyka. Dnes sa s cieľom čeliť vplyvu ruského a anglického jazyka aktívne podporuje používanie lotyšských výrazov vo všetkých sférach verejného života.
Napriek týmto snahám ruština zostáva v Lotyšsku široko používaná, najmä medzi staršou generáciou a v ruskojazyčných komunitách.
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 sa v 37 % domácností stále hovorilo po rusky. Tento podiel je vyšší v mestských oblastiach, najmä v Rige a Daugavpilse, kde má ruština dlhodobú historickú prítomnosť. Hoci je lotyština jediným oficiálnym jazykom krajiny, v každodennom živote Lotyšska stále existuje jazyková dvojitosť, kde sa ruština aj lotyština používajú paralelne v rôznych komunitách a sociálnych skupinách.
Je lotyština podobná ruštine?
Z hľadiska fonológie majú tieto dva jazyky len málo spoločného. Výslovnosť lotyštiny sa od ruštiny líši napríklad tým, že ruské spoluhlásky sú rozdelené na tvrdé a mäkké, zatiaľ čo lotyšské spoluhlásky sú tvrdé, i keď majú velárne varianty. Lotyština používa dlhé a krátke samohlásky, no ruština má len krátke.
Z hľadiska slovnej zásoby sa v lotyštine aj ruštine nachádzajú niektoré podobné slová, ale ich príbuznosť nie je vždy priamym dôsledkom jazykového kontaktu. Pre Rusov je jednoduchšie rozpoznať lotyšské slová, ak si ich spoja s archaickými výrazmi v ruštine alebo so slovami zo starších slovanských jazykov. Väčšinou sú to však slová prevzaté z tretieho jazyka (napríklad „ekonomika“), alebo podobnosť vychádzajúca z protojazyka. To znamená, že podobné slová nájdete ľahko aj v nemčine alebo v inom indoeurópskom jazyku.
Lotyština aj ruština patria medzi syntetické jazyky, čo znamená, že vo veľkej miere využívajú skloňovanie a ohýbanie slov. To vedie k určitým gramatickým podobnostiam, najmä v systéme pádov a gramatických kategórií.
Ruština používa šesť gramatických pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál a lokál), pričom v archaických formách jazyka existoval aj siedmy pád. Lotyština aktívne používa sedem pádov, pričom si zachovala vokatív, ktorý v ruštine zanikol alebo sa používa len v niekoľkých zastaraných formách. Tento rozdiel spôsobuje, že lotyšský skloňovací systém je o niečo komplexnejší a náročnejší na učenie.
Oba jazyky majú gramatické rody – mužský a ženský, pričom ruština má navyše aj stredný rod. V lotyštine sa síce stredný rod nevyskytuje, ale jazyk používa rozlišovanie podľa koncoviek, ktoré môže mať podobnú funkciu ako rodové rozlíšenie v ruštine.
Hoci lotyština a ruština patria do odlišných jazykových skupín, existujú medzi nimi určité paralely v tvorbe slov. Oba jazyky napríklad využívajú predpony a prípony na odvodenie nových slov a oba majú relatívne bohatý systém diminutív (zdrobnenín), ktoré sa bežne používajú v hovorovom jazyku.
Potrebujete presný a spoľahlivý preklad do alebo z lotyštiny? Postaráme sa o právne dokumenty, technické manuály, obchodnú korešpondenciu aj marketingové materiály – vždy s dôrazom na terminologickú presnosť, aby pôsobil prirodzene a splnil svoj účel.