Potrápiť nás môžu lingvistické a kultúrne rozdiely, iná abeceda alebo aj spôsob, akým sa jazyk učíme. Napríklad jazykové rodiny a podobnosť medzi jazykmi nám uľahčujú štúdium jazykov, aj keď sú v iných krajinách považované za mimoriadne náročné. Čím menej má spoločný náš materinský jazyk a ten, ktorý sa chceme naučiť, tým viac času nám štúdium zaberie.
Poznáte najťažšie jazyky sveta?
Rebríček najťažších jazykov sveta bude vždy do značnej miery subjektívny. Jazykovedci pozorovali študentov cudzích jazykov, porovnávali pravidlá a odlišnosti všetkých z nich, no výsledky nie sú jednoznačné. 5 miest v tomto zozname získali jazyky, ktoré predstavujú najväčšiu výzvu pre anglicky hovoriacich ľudí.
Najťažšie jazyky na svete pre anglicky hovoriacich
Mandarínska čínština
Mandarínska čínština je paradoxne najrozšírenejším jazykom na svete. Hovorí ňou až 900 miliónov rodených hovoriacich. Pre cudzincov je náročná kvôli komplexnej znakovej abecede, ale aj kvôli rozdielom v tónoch a výslovnosti.
Arabčina
Existuje niekoľko druhov arabského jazyka, ktoré sa od seba výrazne odlišujú. Všetky spája 28 písmen arabskej abecedy, ktorá je síce ľahšia než tá čínska, ale píše sa sprava doľava. V arabskej výslovnosti môžeme nájsť unikátne zvuky, ktoré v iných jazykoch neexistujú.
Poľština
Jedným z najťažších jazykov je aj Poľština. Anglicky hovoriacich ľudí trýzni hlavne výslovnosť slov, veľké množstvo spoluhlások a používanie 7 pádov. Na druhej strane, poľština používa latinskú abecedu, takže anglicky hovoriacich ľudí nezaskočia žiadne nové písmená.
Ruština
Ruská azbuka dokáže byť skutočne zradná. Niektoré z písmen sa na naše latinské podobajú, ale ich výslovnosť je úplne odlišná. Gramaticky je podobná poľštine, používa množstvo spoluhlások, čo sťažuje výslovnosť aj pravopis.
Turečtina
Náročná je predovšetkým kvôli špecifickému použitiu predpôn a prípon. Ľudí, ktorých materčinou je anglický jazyk, dokážu potrápiť aj extrémne dlhé slová a množstvo neznámych slovíčok arabského pôvodu.
Čínština vás potrápi svojimi pravidlami
Písací systém je náročný pre anglicky hovoriacich, ale aj pre kohokoľvek iného, kto je zvyknutý na používanie latinky. Študenti čínštiny si musia zapamätať tisícky špeciálnych znakov, kombinácií znakov ktoré tvoria slová, ale aj poradie, v akom sa objavujú. Naučiť sa písať po čínsky by vám zabralo niekoľkonásobne viac času, než naučiť sa plynule hovoriť napríklad po Taliansky.
Písanie nie je jedinou náročnou časťou čínštiny. Tvrdým orieškom je aj tónová povaha jazyka, ktorá sa týka okrem mandarínskej čínštiny aj iných dialektov, vrátane kantončiny. Mandarínska čínština najbežnejší dialekt má štyri tóny, takže jedno slovo možno vysloviť štyrmi rôznymi spôsobmi a každá výslovnosť má iný význam. Napríklad slovo ma môže znamenať „matka“, „kôň“, „drsný“ alebo „nadarený“ – podľa toho, ako ho vyslovíte.
V čínštine navyše nemáte nič „zadarmo”. Z blízkych jazykov už pravdepodobne ovládate niektoré slová. Akademické, lekárske a technické výrazy sa v európskych jazykoch často podobajú (občas sú úplne rovnaké), takže ich v reči bez problémov zachytíme a odhadneme ich význam. V Čínštine to neplatí, všetky slová sa budete musieť naučiť odznova.
Náročnosť cudzieho jazyka môže študentov odradiť, no pre niektorých predstavuje zaujímavú výzvu. Rátajte však s tým, že ak sa do mandarínčiny alebo arabčiny pustíte naplno, výučba vám môže zabrať celé roky.