Japončina je jediný zástupca svojej jazykovej skupiny
Jedná sa o jediný prípad, kedy jeden samotný jazyk reprezentuje celú jazykovú skupinu. Japončina je jediným aktívne používaným zástupcom skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov. Ak ste si doposiaľ mysleli, že japončina je s čínštinou akokoľvek spriaznená, boli ste na omyle. V skutočnosti je jediným japončine blízkym jazykom kórejčina. Je to však podobnosť porovnateľná s tou medzi maďarčinou a fínčinou. Jazyky podobne znejú, avšak význam slov je odlišný, rovnako ako gramatické a morfologické pravidlá. Na svete nie je Japonca, ktorý by bez pomoci tlmočníka vyrozumel z kórejskej reči čo i len slovko.
Odlišné jazyky spája abeceda kanji
Čínština je považovaná za najťažší jazyk na svete, vyvíjala tisícky rokov a mala významný vplyv na formovanie japončiny. V podstate to bola ona, ktorá dala vzniknúť japonskej kultúre i písmu. Predtým, než začali Japonci obchodovať s Číňanmi, nepoznali žiadne písmo. Neskôr od svojich obchodných partnerov prevzali zápis znakov, ktoré používajú dodnes.
Trvalo stovky rokov, kým sa Japoncom podarilo vytvoriť vlastnú abecedu. Nazýva sa kana a člení sa na dve ďalšie abecedy, kiragana a katakana. Tretím, neoficiálnym typom japonskej abecedy, je používanie znakov kanji prevzatých z čínštiny. Dohromady ide o 1945 znakov a ak sa ich naučíte spoľahlivo rozlíšiť, môžete si cestou japonským rýchlovlakom prečítať dennú tlač. Nie je preto prekvapením, že japonské deti sa kvôli efektívnosti v prvom ročníku základnej školy učia písať latinkou.
Japončina – jazyk umelcov
Japončina má v smere inotácie oproti čínštine veľkú výhodu. Zmenou tónu môžete bez obáv vyjadriť svoje emócie, čo v Číne nemôžete, pretože zmenou tónu by ste zmenili význam celej vety. Používala sa v poézii a próze, ktoré sú pevne ukotvené v japonskej kultúre. Zaujímavým postrehom je, že japonská poézia sa zo zásady nerýmuje.
ym jazykovým odlišnostiam Japonci nemajú problém porozumieť jeden druhému.
Je japončina rovnako ťažká ako čínština?
Japončina je stálou súčasťou západnej populárnej kultúry, predstavuje atraktívnu možnosť pre každého, kto sa chce naučiť cudzí jazyk. Pôsobí nenáročne a na prvý pohľad ju zvládne každý šikovnejší samouk. Výslovnosť japončiny je do veľkej miery podobná tej slovenskej, takže ak uvidíte japonský jazyk zapísaný v latinke, dokážete ho nahlas prečítať bez väčších ťažkostí (na rozdiel od anglicky hovoriacich ľudí). Rod a číslo v japončine prakticky neexistujú, rôzne pády môžeme vyjadriť pomocou častíc – partikúl. Ak sa naučíte nové japonské slovíčko, jeho podoba bude v každej vete rovnaká. Napríklad spojenia mám jablko a majú jablká nebudú v japončine svojím tvarom vôbec odlíšené.
Najdôležitejší je kontext
Vzhľadom na menšiu náročnosť japonskej gramatiky je pre porozumenie nevyhnutný kontext. V japončine je možné vynechať podmet i predmet vety bez toho, aby bola negramatická. Ak tieto informácie vyplývajú z kontextu, môžete ich bez problémov vypustiť, pričom význam a správnosť vety zostanú zachované. To, čo z vety v rozhovore vypadne, je potrebné domyslieť. V Japonsku sa vám preto zíde pozorné počúvanie a schopnosť položiť množstvo doplňujúcich otázok. Nedivte sa, ak vám priateľ vyrozpráva zaujímavú príhodu, a vy nebudete vedieť, či sa stala jemu alebo niekomu inému.
Japonské dialekty vás nepotrápia tak, ako čínske jazyky
Čínština sa vyznačuje nespočetným množstvom dialektov. Jedná sa o rozľahlú ríšu, ktorá sa dlho vyvíjala bez zjednotiteľa. Je preto pochopiteľné, že na tak veľkom území vznikli desiatky nárečí, pričom niektoré sa od seba odlišujú ako cudzie jazyky. Za oficiálnu materinskú reč každého Číňana je považovaná mandarínska čínština.
V Japonsku sa síce hovorí mnohými nárečiami (nazývajú sa hógen) no rozdiely nie sú tak významné, ako v čínštine. V rôznych dialektoch sa používajú odlišné pomenovania pre tú istú vec, líšia sa i prízvukom a koncovkami. Napriek regionálnym jazykovým odlišnostiam Japonci nemajú problém porozumieť jeden druhému.