Hebrejský jazyk alebo hebrejčina patrí medzi semitské jazyky severozápadnej skupiny, ktoré nazývame kanaánske jazyky. Úzko súvisí s fenickým a moábskym jazykom. Hebrejčinu, ktorá sa v dávnych dobách používala v Palestíne, začala okolo 3. storočia pred naším letopočtom vytláčať aramejčina. Na základe starodávnej hebrejčiny vznikla novohebrejčina, umelo vytvorený jazyk 19. a 20. storočia. Moderná hebrejčina je od roku 1948 oficiálnym jazykom Izraela .
Hebrejčina v histórii
Dejiny hebrejského jazyka sa zvyčajne delia na štyri hlavné obdobia:
- biblická alebo klasická hebrejčina – od konca 2. tisícročia p. n. l. do 3. storočia p. n. l.,
- stredoveká hebrejčina, do 13. storočia nášho letopočtu,
- moderná hebrejčina – jazyk Izraela v modernej dobe.
Najstaršie hebrejské texty pochádzajú z konca druhého tisícročia pred naším letopočtom. Takmer všetky kánonické knihy Starého Zákona boli napísané starohebrejským jazykom. Hebrejská Biblia – Tanach je dodnes kánonom židovského náboženstva. Hebrejčina bola používaná ako písaný aj hovorený jazyk až do pádu Jeruzalema v roku 587 p.n.l. Neskôr sa používala predovšetkým ako literárny a liturgický jazyk.
Oživenie hebrejčiny v 19. a 20. storočí
Hebrejčina ako jazyk nikdy úplne nevymrela. Hoci ňou nikto nerozprával, používala sa v písomnej forme. Proces oživenia tohto jazyka a vzniku novohebrejčiny začal koncom 19. storočia, kedy sa veľký počet Židov usídlil vedľa už existujúcej židovskej komunity v oblasti Palestíny. Keďže prichádzali z rozdielnych krajín, používali aj iné jazyky. Spoločným jazykom týchto židovských skupín sa napokon stala nová, moderná hebrejčina.
Ide o jedinečný úkaz, keďže neexistuje iný prirodzený jazyk, ktorý by v priebehu niekoľkých desiatok rokov prešiel z čisto písomnej formy do rozšíreného hovoreného jazyka. Rovnako neexistuje žiadny iný posvätný jazyk, ktorý sa stal národným jazykom. Je však nutné podotknúť, že pod vplyvom indoeurópskych jazykov vstúpili do modernej hebrejčiny nové slová a do istej miery sa zmenila aj výslovnosť.
Písmo a abeceda hebrejčiny
Hebrejská abeceda pozostáva z 22 písmen. Využíva abjad, hláskové písmo, v ktorom sa grafémami vyjadrujú len spoluhlásky. Hebrejčina má samohlásky, ale väčšinou nie sú označené – musíte vedieť, ako sa každé slovo vyslovuje. Predchodcom novšieho hebrejského písma bolo starohebrejské písmo, vývojovo s ním ale nesúvisí. Hebrejčina sa píše sprava doľava. Všetky písmená hebrejskej abecedy môžu slúžiť zároveň aj ako číslice. V modernej hebrejčine sa zvyknú používať arabské číslice, ktoré sa píšu zľava doprava.
Preklad hebrejčiny
Doposiaľ najznámejším prekladom z hebrejčiny je preklad Biblie. Sväté písmo sa z hebrejčiny začalo prekladať do aramejčiny, neskôr do gréčtiny. Grécka Biblia – Septuaginta (70), alebo preklad Sedemdesiatich prekladateľov, bola používaná novo vznikajúcou kresťanskou cirkvou.
V súčasnosti je preklad Hebrejčiny vyhľadávaná prekladateľská služba. Na internete sú dostupné aj viaceré prekladače hebrejského písma, ktoré si poradia so znakmi hebrejskej abecedy.
Zaujímavosti
- V slovenčine využívame niektoré slová prevzaté z hebrejčiny, napríklad amen, aleluja alebo satan.
- Hebrejčina má veľmi blízko k arabčine. Aj keď používajú rôzne písma, majú paralelné gramatické systémy a často podobné slová.
- Za otca modernej hebrejčiny sa považuje lexikograf Eliezer Ben-Yehuda. Po 2000 rokoch ako prvý vychoval hebrejsky hovoriace deti. Napísal tiež prvý moderný hebrejský slovník
- Oficiálny orgán, ktorý rozhoduje o nových slovách pre hebrejský jazyk, sa nazýva Akadémia hebrejského jazyka.