Každé slovo má jedinečný pôvod a históriu. Platí to vo všetkých jazykoch sveta. Slová vznikajú mnohými spôsobmi a pohľad na ich vývoj môže byť skutočne zaujímavý. Pôvod a život týchto slov, ako aj slovnej zásoby, skúma lingvistický odbor s názvom etymológia.
Ako etymológia skúma vývoj slov?
Etymológia slova môže zahŕňať množstvo vecí. Za formálny vznik nového slova sa zvyčajne považuje jeho prvé známe použitie v tlači. Ak by nové slovo, napríklad „selfie“, vzniklo v historických časoch, etymológovia by sa pokúšali opísať jeho pôvod.
Väčšina slov sa vyvíja v priebehu stoviek rokov z už existujúcich slov, ktorých pôvod siaha do dávnej minulosti. Môžu vychádzať z iných jazykov, časom sa mení ich písaná forma aj výslovnosť, naberajú odlišný význam a podobne.
Etymológia sa pokúša spätne odsledovať a popísať tento jazykový vývoj. Ak je to možné, hľadanie pôvodu slova skončí až pri najstaršom mŕtvom jazyku, ktorý poznáme. Väčšina slov mala v pôvodných, starodávnych jazykoch, úplne iný význam. Úlohou etymológie je zdokumentovať tieto rozdiely.
Metódy výskumu pôvodu slov
Etymológovia sa dozvedajú o pôvode slov na základe viacerých metód, medzi ktoré patrí:
- Filologický výskum – Zmeny tvaru a významu slova možno vysledovať pomocou starších textov, ak sú k dispozícii.
- Využívanie dialektologických údajov – Forma alebo význam slova môžu vykazovať variácie medzi dialektmi, ktoré môžu naznačovať jeho skoršiu históriu.
- Komparatívna metóda – Systematickým porovnávaním príbuzných jazykov môžu etymológovia zistiť, ktoré slová pochádzajú z ich spoločného jazykového predka a ktoré si neskôr vypožičali z iného jazyka.
- Skúmanie sémantickej zmeny – Etymológovia často robia hypotézy o zmenách významu jednotlivých slov. Takéto hypotézy sa testujú proti všeobecným znalostiam sémantických posunov. Napríklad predpoklad konkrétnej zmeny významu možno odôvodniť preukázaním, že k rovnakému typu zmeny došlo aj v iných jazykoch.
Metódu komparatívnej lingvistiky využívajú jazykovedci aj na rekonštrukciu informácií o jazykoch, ktoré sú príliš staré na to, aby sa o nich dochovali akékoľvek priame informácie alebo písomné zdroje. Analýzou príbuzných jazykov môžu lingvisti vyvodiť závery o „rodičovskom” jazyku a jeho slovnej zásobe.
Týmto spôsobom je možné vysledovať napríklad korene slov v európskych jazykoch až po praindoeurópčinu, predchodcu jazykov zo skupiny známej ako indoeurópska jazyková rodina. Skúmanie histórie slov a jazykov ako takých nám prináša aj cenné poznatky o vývoji spoločnosti, pôvode a migrácii národov.
Príklad etymológie slova
Záznamy o živote slov môžu byť jednoduché, ale aj mimoriadne komplexné. Odvíjajú sa od toho, akými fázami slovo vo svojom živote prešlo, koľko jazykov ho prebralo a ako dlho je používané. Príkladom môže byť historický rozbor slova etymológia:
- ethimolegia – „fakty o pôvode slov a ich vývoji” – zo starofracúzskeho slova etimologie, ethimologie (14. storočie, moderná francúzština – étymologie),
- grécke slovo etymologia – „analýza slova s cieľom nájsť jeho skutočný pôvod”, „štúdia pravého zmyslu (slova)”.
Historický rozbor slova nám objasňuje, prečo sú niektoré slová písané alebo vyslovované neobvykle. Približuje nám korene slov, ktoré denne používame a opisuje celý proces vývoja, od východiskového jazyka až po ten moderný. V tomto procese hrajú dôležitú úlohu aj iné lingvistické disciplíny, napríklad morfológia, fonetika a fonológia.
Preberanie slov z cudzieho jazyka
Väčšina jazykov sa neustále rozširuje o nové slová a slovenčina nie je výnimkou. Možno vás prekvapí, že ani naša žinčica a bryndza nie je tak celkom naša – korene má v rumunčine. Používame ich ale tak dlho, že ich považujeme za naše vlastné. Sú to teda prevzaté slová.
Preberanie slov z cudzích jazykov je skutočne časté. Veľká časť anglickej slovnej zásoby pochádza z francúzštiny, portugalčina vychádza prevažne z latinčiny a takmer celý svet dnes preberá anglické slovíčka. Aj u nás sa vďaka globalizácií udomácnili mnohé anglické výrazy.
Nevyhnutné úpravy, teda „poslovenčovanie”, pri ich preberaní vykonávajú lingvisti. Vďaka nim sa v slovách používa celá naša abeceda, ľahko sa vyslovujú a skloňujú. Víkend aj džentlmen patria k takto upraveným slovám.
Prebrať môžeme celkom nové slová, napríklad blog, alebo cudzie slová, ktoré u nás majú svoj spisovný ekvivalent. Miesto schôdzky ideme na meeting a bohemizmy v slovenčine nájdeme v takom množstve, že o ich spisovnosti a vhodnosti použitia často diskutujú aj jazykovedci.
Slová sa z jedného jazyka do druhého dostávajú neustále, predovšetkým kvôli globalizácií, historickým a politickým okolnostiam, alebo vďaka geografickej blízkosti dvoch národov.
Poznáme tiež:
- Cudzie slová v doslovnom znení – ak nie je potrebná ich úprava – parfum, blues.
- Internacionalizmy – slová, ktoré sa používajú aspoň v 3 výrazne odlišných jazykoch – softvér, filozofia.
- Doslovné preklady (kalky) – slová preložené doslovne z cudzojazyčného slovného spojenia – mrakodrap, počítačová sieť.
Tvorba nových slov
Nové slová v jazyku môžu vznikať viacerými spôsobmi, napríklad odvodzovaním (za-písať), skladaním (zemeguľa), skracovaním (ufo) či prenášaním významu (hlava štátu). Aj týmto zmenám etymológia venuje pozornosť pri výskume pôvodu slov.
Etymologická teória uznáva, že slová vznikajú prostredníctvom obmedzeného počtu základných mechanizmov. Aj keď je pôvod novoobjavených slov často jasný, v dôsledku neskorších zvukových alebo sémantických zmien nemusí byť o niekoľko stoviek rokov rovnako transparentný. Čím hlbšie do histórie nazeráme, tým je náročnejšie objasniť pôvod slov a mechanizmy, na základe ktorých vznikli.
Rekonštrukcia mŕtvych jazykov
Vďaka etymológií je možné spoznávať jazyky, ktoré sa nezachovali v písomnej forme. Komparatívny postup, teda porovnávanie jazykov, ktoré sa z nich vyvinuli, nám pomáha spoznávať starobylú reč. Už spomínaná praindoeurópčina je najznámejší zrekonštruovaný prajazyk, ktorý poznáme.
Hoci nemáme priame dôkazy o jeho podobe, lingvistom sa ho podarilo zrekonštruovať na základe skúmania moderných indoeurópskych jazykov. Máme informácie o príbuzenskom vzťahu slov k iným slovám istého jazyka, dokážeme nájsť spoločné črty a tým objasniť ich pôvod. Existencia praindoeurópčiny je už 100 rokov akceptovaná jazykovedcami a jeho obnovenie je dostatočne podrobné.
Slovníky, ktoré nám o etymológii prezradia viac
Etymologické slovníky sú produktom výskumu historickej lingvistiky. História mnohých slov v akomkoľvek jazyku môže byť neistá, sporná alebo jednoducho neznáma. V takýchto prípadoch poskytne etymologický slovník rôzne návrhy alebo odkáže na diskusiu v odbornej literatúre.
Etymologické poznatky môžu obsahovať aj bežné slovníky, napríklad Slovník slovenského jazyka alebo Oxfordský slovník angličtiny. Tie sa však na etymológiu priamo nezameriavajú. Existujú tiež etymologické slovníky mien a priezvisk, názvov miest či obcí. Tie skúmajú pôvod a históriu vlastných mien, ktoré v jazyku používame.
Stručný etymologický slovník slovenčiny
Stručný etymologický slovník slovenčiny (vydavateľstvo Veda) je je prvý etymologický slovník slovenského jazyka. Autorom je jazykovedec PhDr. Ľubor Králik, CSc., (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave).
Stručný etymologický slovník slovenčiny prináša informácie o pôvode viac ako 10-tisíc výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka. Zameriava sa na etymológiu slov so slovanským a indoeurópskym pôvodom, mladšie domáce slová aj prevzaté slová z iných jazykov.
Záver
Hoci sa preberaniu cudzích slov, predovšetkým „poangličťovaniu” mnoho Slovákov bráni, je dôležité uvedomiť si, že tento dej nie je výdobytkom modernej doby. V spisovnej slovenčine nájdeme prítomnosť desiatok iných jazykov, prastarých aj moderných. Podobne ako národy samé, aj ich vlastné jazyky prechádzajú množstvom zmien. Iba čas ukáže, koľko z nich si udrží svoju momentálnu podobu.