Syntax sa dostala do centra lingvistického výskumu najmä po roku 1957, keď americký lingvista Noam Chomsky prišiel s transformačno-generatívnou gramatikou, ktorá radikálne zmenila pohľad na jazyk. Jeho teória naznačila, že gramatické štruktúry nie sú len pevne dané pravidlá, ale dynamický systém, ktorý sa v mysli hovoriaceho formuje podľa hlbších, univerzálnych princípov. Tento prelomový prístup položil základy modernej lingvistiky a dodnes ovplyvňuje nielen teoretické štúdie jazyka, ale aj oblasti ako umelá inteligencia, prekladateľstvo či výučba jazykov.
Čo je syntax
Syntax je gramatická štruktúra slov a fráz, ktorá vytvára súvislé slovné spojenia a vety. Syntax slovenského jazyka sa často označuje aj ako skladba alebo stavba viet, pričom jej hlavným cieľom je zabezpečiť jasnú a logickú výstavbu komunikácie.
Veta je jednou zo základných jednotiek jazyka a zároveň základná jednotka syntaxe. Pomocou viet vyjadrujeme svoje myšlienky a pocity, kladieme otázky, dávame rady, žiadame o niečo alebo prikazujeme. Ak chceme, aby nás ostatní pochopili, nestačí použiť správne slová – rovnako dôležité je aj ich správne usporiadanie. Vetné členy musia byť logicky prepojené a ich usporiadanie určuje význam a tón výpovede.
Práve textová syntax sa zaoberá tým, ako sa jednotlivé vety spájajú do väčších celkov a vytvárajú súdržný text.
So syntaxou súvisí aj morfológia alebo tvaroslovie. Pozícia konkrétneho slova vo vete môže ovplyvniť jeho tvar, najčastejšie pridaním predpony či prípony. Každý jazyk má vlastnú štruktúru viet a vlastný slovosled.
Fonetika a fonológia môže byť taktiež ovplyvnená syntaxou. To znamená, že niektoré slová sa vyslovujú rozličnými spôsobmi (napríklad kladieme dôraz na inú hlásku) v závislosti od toho, kde vo vete sa tieto slová nachádzajú. Štúdium syntaxe zahŕňa aj skúmanie vzťahov medzi vetami, ktoré sú si podobné, ako napríklad „Ján videl Máriu“ a „Máriu videl Ján.“
Jazyková syntax súvisí s vetnými členmi
O tom, že jazyková syntax je skutočne dôležitá, vás presvedčia nasledovné 2 vety:
- Pes naháňal dievča s veľkými zubami.
- Pes s veľkými zubami naháňal dievča.
Všimli ste si, že hoci obe vety dávajú zmysel, zmenou poradia slov sa zmenil aj ich význam? Pri vytváraní viet musíme dbať na to, v akom poradí za sebou idú vetné členy. V slovenčine toto poradie nie je fixné, pretože náš jazyk je flektívny.
Pri flektívnych jazykoch, ako je aj španielčina či francúzština, sa uplatňuje ohýbanie slov a vzťahy medzi vetnými členmi sa vyjadrujú hlavne gramatickými príponami. Najbežnejšie poradie vetných členov v slovenčine je podmet – prísudok – predmet, ale môžeme ho zmeniť napríklad podľa toho, ktorú časť vety chceme zdôrazniť.
Angličtina využíva rovnaké poradie vetných členov, teda podmet – prísudok – predmet (SVO), ale toto poradie je záväzné. V rozvitých vetách za predmetom nasleduje príslovka miesta a príslovka času, v tomto poradí. Ďalším z najbežnejších poradí vetných členov je podmet – predmet – prísudok (SOV). Toto poradie využíva napríklad nemčina. SVO a SOV sa využívajú až v 75 % svetových jazykov.
Syntax a určovanie viet
Pri analýze viet zohráva dôležitú úlohu aj určovanie viet, teda ich klasifikácia podľa gramatickej stavby, obsahu či funkcie v komunikácii. Určovanie viet pomáha pochopiť ich štruktúru a význam.
Z hľadiska gramatickej stavby delíme vety na jednoduché a zložené. Jednoduchá veta obsahuje jednu hlavnú vetu, zatiaľ čo zložená veta sa skladá z viacerých viet spojených súvetím. Pri podrobnejšej analýze sledujeme aj vetné členy a ich vzťahy, čo nám umožňuje presnejšie pochopiť gramatickú štruktúru výpovede.
Podľa obsahu môžeme vety rozdeliť na oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a želacie. Každý typ vety má špecifickú funkciu – oznamovacie vety poskytujú informácie, opytovacie slúžia na získavanie odpovedí, rozkazovacie vyjadrujú príkazy alebo zákazy a želacie vyjadrujú priania či hypotetické situácie.
V kontexte funkcie v komunikácii rozlišujeme výpovede plnovýznamové a neplnovýznamové. Plnovýznamové výpovede nesú jasný obsah a dávajú zmysel samy osebe, zatiaľ čo neplnovýznamové výpovede (napríklad zvolania ako „Ach!“ alebo „Naozaj?“) potrebujú kontext, aby boli zrozumiteľné.
Správne určovanie viet je nevyhnutné na pochopenie jazykových štruktúr a efektívnu komunikáciu. Pomáha pri výučbe gramatiky, prekladoch, tvorbe textov či analýze literárnych diel, a zohráva dôležitú úlohu aj v oblasti strojového spracovania jazyka.
Syntax cudzích jazykoch ovplyvňuje kvalitu prekladu
Pre rodeného hovorcu je použitie správnej syntaxe niečo celkom prirodzené. Slovosled si osvojí už v detstve, začína ho vnímať spolu s rodným jazykom. Nemusí poznať žiadne gramatické pravidlá, chyby v syntaxi si všíma prirodzene a dokáže upozorniť na to, že niečo neznelo správne. O to náročnejšie je to s jazykmi, ktoré sa človek naučí neskôr v živote. Tento „zvyk” na poradie slov vo vete si často prenáša z rodného jazyka do cudzieho.
Aj keď výborne ovláda všetky slovíčka v cudzom jazyku, pri bežnej komunikácii alebo pri preklade nemusí použiť správny slovosled. Kvalita takéhoto prekladu tým výrazne poklesne a rodení hovoriaci cieľového jazyka ihneď zistia, že text neznie prirodzene. Okrem toho môže nesprávny slovosled, ktorý často sprevádza doslovný preklad, ovplyvniť aj význam vety a preklad sa môže stať nepresným.
Skúsení prekladatelia ovládajú nielen slovnú zásobu a gramatiku, ale aj prirodzené štylistické a syntaktické vzory, čím zabezpečujú, že výsledný text znie plynulo a autenticky. Navyše, kontrolné procesy, ako jazyková korektúra rodenými hovoriacimi pomáhajú eliminovať chyby spôsobené nesprávnym slovosledom a zachovať vysokú úroveň prekladu.