Bengálčina patrí medzi indoárijské jazyky, radíme ju do jazykovej vetvy s názvom indoiránske jazyky. Bengálčinou hovorí viac ako 210 miliónov ľudí. Približne 100 miliónov bengálskych hovoriacich žije v Bangladéši a asi 85 miliónov v Indii, predovšetkým v štátoch Západné Bengálsko, Assam a Tripura.
Vznik a vývoj bengálčiny
Podobne ako iné indoárijské jazyky, aj bengálčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Presný vývoj tohto jazyka nie je známy. Podľa jednej z teórií sa bengálčina vyvinula v 10. storočí nášho letopočtu z hovoreného jazyka Magahi Prakriti. Je však možné, že jej vývin začal už v 7. storočí a predkom bengálčiny bol jazyk Gaudi.
Bengálčinu ovplyvnili jazykové rodiny prevládajúce v južnej Ázii, najmä dravidské jazyky, austroazijské jazyky a tibetsko-barmské, ktoré prispeli k bengálskej slovnej zásobe a poskytli jazyku určité štrukturálne prvky. Na bengálčinu mal veľký vplyv aj perzský jazyk, ktorý bol tiež zdrojom niektorých gramatických tvarov. Moderná literárna forma bengálčiny sa vyvinula v priebehu 19. a začiatku 20. storočia na základe dialektu, ktorým sa hovorí v regióne Nadia.
V histórii jazyka bola mimoriadne významná Bengálska renesancia. Išlo o kultúrne, sociálne, intelektuálne a umelecké hnutie vo východnej časti Indického subkontinentu od 19. storočia do začiatku 20. storočia. Po Indickom povstaní z roku 1857 sa rýchlo rozvinula bengálska literatúra a stala sa jednou z najrozmanitejších literárnych tradícií v Ázii. Prvýkrát sa tu predstavila bengálska próza, prázdny verš, historická beletria a dráma.
Kde sa hovorí bengálčinou?
Bengálčina je rozšírená prevažne v Bangladéši a v Indii. Početné komunity bengálsky hovoriacich prisťahovalcov žijú vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a na Blízkom východe. Bengálčina to štátny jazyk Bangladéša a jeden z jazykov oficiálne uznaných v ústave Indie. Je to najrozšírenejší jazyk na Andamanských a Nikobarských ostrovoch, ako aj v Bengálskom zálive. Po bengálsky hovorí aj významná populácia v štáte Arunáčalpradéšu v Dillí.
Varianty a dialekty bengálčiny
Jazykovedci Suniti Kumar Chatterji a Sukumar Sen zoradili bengálske nárečia do 6 tried podľa ich fonológie a výslovnosti:
- Bengálske nárečie – najrozšírenejší dialekt bengálskeho jazyka.
- Nárečie Rarhi – rozšírené po celom juhu Západného Bengálska v Indii. Hovorí ním takmer 20 % bengálskych obyvateľov.
- Nárečie Varendri – používa sa v divízii Malda v Západnom Bengálsku a divízii Rajshahi v Bangladéši.
- Nárečie Varendri – rozšírené v divízii Malda, Rajshahi a v prihraničných oblastiach ostrova Assam a Bihar.
- Nárečie Manbhumiho – používa sa v najzápadnejších bengálsky hovoriacich regiónoch.
- Nárečie Sundarbani – používané v regióne Satkhira v Bangladéši.
Bengálčina je zaujímavá aj tým, že ju môžeme rozdeliť na dva štandardné varianty: Sadhubhasa (elegantná alebo jemná reč) a Chaltibhasa (súčasná alebo hovorová reč). Prvý z nich bol do značnej miery formovaný jazykom raných bengálskych básnických diel. V 19. storočí sa stal štandardizovaným, spisovným jazykom. Aj keď sa niekedy používal hovorovo, variant Sadhubhasa nebol jazykom každodennej komunikácie.
Variant Chaltibhasa je založený na dialektoch Kalkaty a susedných mestečiek na rieke Bhagirathi. Do literárneho používania sa dostal od začiatku 20. storočia a na začiatku 21. storočia sa stal dominantným literárnym jazykom i štandardnou hovorovou formou reči vzdelaného ľudu. Rozdiely v týchto formách bengálčiny zahŕňajú rôzne zámená a slovesné tvary, výrazný rozdiel je tiež v slovnej zásobe.
Písmo a abeceda
Bengálska abeceda (বাংলা লিপি – Bangla lipi) je odvodená z abecedy Brahmi. Úzko súvisí s písmom Dévanágarí, hlavným písmom hindčiny, od ktorej sa odčlenila v 11. storočí nášho letopočtu. Súčasná tlačená forma bengálskej abecedy sa prvýkrát objavila v roku 1778, keď Charles Wilkins vyvinul tlač v bengálčine. Niekoľko archaických znakov bengálskej abecedy prešlo modernizáciou v priebehu 19. storočia.
Bengálsky národ
Bengálci sú národ rôznorodého pôvodu. Vznikli sútokom viacerých komunít, ktoré do oblasti Bangladéša a indického štátu Západné Bengálsko migrovali v priebehu niekoľkých storočí. Predpokladá sa, že najstaršími obyvateľmi regiónu bol ľud Vedda zo Srí Lanky. K Vedda sa neskôr pripojili stredomorské národy, ktoré hovorili indoeurópskymi jazykmi. V 8. storočí začali do oblasti vstupovať národy arabského, tureckého a perzského pôvodu. Nakoniec sa všetky tieto skupiny spojili a vytvoril sa z nich národ dnes známy ako Bengálci.
Na začiatku 21. storočia zostala väčšina bengálskeho obyvateľstva na vidieku v Bangladéši a Západnom Bengálsku. Veľká časť Bengálcov sa zaoberá poľnohospodárstvom, ktorého hlavnými plodinami sú ryža a juta, ale aj strukoviny a olejniny. Väčšina bengálskych obyvateľov v Bangladéši praktizuje sunnitský islam, zatiaľ čo v západnom Bengálsku prevláda hinduizmus. Bengálsky ľud sa taktiež venuje širokému spektru umeleckých aktivít.