Prečo názov azbuka?
Podobne ako latinské „abeceda“ (od A, B, C, D) alebo grécke „alfabeta“ (od alfa, beta), aj slovanské národy si vytvorili vlastné pomenovanie pre svoju abecedu. V ruskom jazyku prvé písmeno „a“ nazývali „az“ a druhé písmeno „б“ nazývali „búky“. Z názvu týchto písmen teda vzniklo pomenovanie „азбука“. Ide teda o ruský ekvivalent slova abeceda.
Tento názov sa začal používať najmä v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine, kde sa cyrilika označuje ako „azbuka“ dodnes.
Písaná azbuka
Rukopisná verzia cyriliky sa od jej tlačenej podoby často výrazne líši. Podobne ako v latinke existujú tlačené a kurzívne písmená, aj v cyrilike sa v rukopise používajú štylizované a prepojené znaky, ktoré môžu byť na prvý pohľad odlišné od ich tlačených ekvivalentov. Napríklad písané т, г, д, м, п, ф sa svojím vzhľadom líšia od tlačených znakov, pričom niektoré (napríklad г) môžu pripomínať latinské písmená (r).
Písaná azbuka sa používa predovšetkým v bežnej komunikácii – v ručných poznámkach, školských zošitoch či neformálnych textoch. Ruská písaná azbuka sa považuje za jednu z najrozšírenejších foriem rukopisnej cyriliky, pričom jej podoba ovplyvnila aj ďalšie slovanské jazyky používajúce toto písmo. Jednotlivé jazyky sa líšia v niektorých detailoch písanej azbuky, no v zásade je podobná.
Rukopisná cyrilika sa stále vyučuje v školách ako súčasť základného vzdelávania, podobne ako kurzívna latinka v západných krajinách. S rozvojom digitálnej komunikácie sa však stále viac dostáva do popredia tlačená azbuka a mnohí používatelia uprednostňujú tlačené písmo aj v rukopisoch.
Cyrilická abeceda dnes
Samotná existencia cyriliky v Rusku bola v minulom storočí ohrozená. V roku 1919 mala byť ruská abeceda nahradená latinským písmom a ruština uvedená do súladu s abecedou používanou v západných krajinách. Cieľom malo byť uľahčenie procesu učenia sa ruského jazyka.
Cyrilika však z ruských textov nezmizla a dnes je tretím oficiálnym písmom Európskej únie, hneď po latinskom a gréckom písme. Používa sa vo viac ako 50 rôznych jazykoch, najmä v jazykoch slovanského pôvodu. Stretnete sa s ňou v Rusku, Strednej Ázii aj vo východnej Európe.
Medzi krajiny, v ktorých je azbuka oficiálnym písmom, patrí:
- Rusko,
- Ukrajina,
- Bielorusko,
- Srbsko,
- Bulharsko,
- Severné Macedónsko,
- Čierna Hora,
- Kazachstan,
Okrem týchto jazykov sa cyrilika používa aj pre zápis cirkevnej slovančiny či rusínčiny.
Cyrilikou sa však nepíšu len slovanské jazyky. Používa sa aj v mnohých neslovanských jazykoch, ako sú mongolčina, tatárčina, baškirčina, čuvaština, kazaština, kyrgyzština, tuvančina, jakutčina (sacha) a niektoré ďalšie turkické a ugrofínske jazyky Ruskej federácie.
Historicky sa cyrilika používala aj v Rumunsku (do roku 1860) a Moldavsku (do roku 1989), kde bola neskôr nahradená latinkou. Poslednou krajinou, ktorá od cyriliky odstúpila, je Kazachstan, ktorý v roku 2017 oficiálne rozhodol o prechode na latinskú abecedu. Úplný prechod na latinku sa v Kazachstane očakáva do roku 2031, hoci pôvodne bol plánovaný na rok 2025.
Rozdiely medzi rôznymi azbukami
Cyrilika používaná na zápis viacerých jazykov má v každom z nich svoje špecifiká. Líšia sa od seba nielen písmenami, ktoré obsahujú, ale aj výslovnosťou hlások. Cyrilickú abecedu používa viac ako 50 jazykov vrátane bulharčiny, macedónčiny, ruštiny, srbčiny a ukrajinčiny. Tieto krajiny sa naďalej usilujú zachovať svoju národnú identitu a individualitu prostredníctvom svojho systému písania.
Ruská azbuka
Ruská abeceda pozostáva z 33 písmen, na rozdiel od ukrajinskej a bieloruskej abecedy v nej ale nenájdeme písmeno i. V ruštine je písmeno Г vyslovované ako [g]. To ale v bieloruštine a ukrajinčine neplatí. V ukrajinčine je písmeno Г vyslovované ako [h] a hláska [g] je zapisovaná písmenom Ґ. Rovnaké písmeno sa v minulosti používalo aj v bieloruštine, kde je teraz označované za zastarané.
Ruské a bieloruské Е má rovnakú funkciu ako písmeno ě v češtine, okrem toho, že sa číta ako [e], navyše zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Na rozdiel od českého ě sa ale môže vyskytovať aj na začiatku slova. Ak sa nachádza na začiatku slova, po tvrdom znaku alebo po inej samohláske, je čítané ako [je].
Súčasná ruská abeceda zahŕňa 11 samohlások, 20 spoluhlások a dva znaky, ktoré neoznačujú zvuk, a to tvrdý znak Ъ a mäkký znak Ь.
Ruská abeceda
А, Б, В, Г, Д, Е, Ё, Ж, З, И, Й, К, Л, М, Н, О, П, Р, С, Т, У, Ф, Х, Ц, Ч, Ш, Щ, Ъ, Ы, Ь, Э, Ю, Я.
Písmená ruskej abecedy môžeme rozdeliť na tri skupiny: písmená, ktoré už poznáme (М, А, Т, К, О), písmená, ktoré sú podobné latinke, no vyslovujú sa inak (В, Н, Р, С, У, Х) a nové znaky, s ktorými sa v latinke nestretneme (Б, Ф, Ц, Ж, З, Ы, Э, Ю, Я, Ъ). Takéto rozdelenie je skvelý spôsob, ako sa naučiť azbuku.
Ukrajinská azbuka
Ukrajinská abeceda sa píše cyrilikou a má 33 písmen. Na rozdiel od ruskej abecedy nemá písmená ё, ы, э, ъ. Naopak, nájdete v nej znaky ґ, є, і, ї a rozdeľovacej znak ‚ (apostrof), ktorý stvrdzuje predchádzajúcu spoluhlásku.
Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej často označuje za tvrdú. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (ji a je). V obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е.
Bieloruská azbuka
Bieloruština sa rovnako píše cyrilikou, existuje však aj bieloruská verzia latinky, ktorá sa vytvorila v 19. storočí. Omnoho častejšie ako v ruštine sa stretneme s použitím písmena Э, hlavne v slovách prevzatých z iných jazykov. ч, р a ш je na rozdiel od ruštiny vždy tvrdé.
Transliterácia cyriliky
Transliterácia je grafický prepis cudzojazyčného textu, pri ktorom sa ku každej graféme (písmenu alebo znaku) jedného písma priradí zodpovedajúca graféma alebo grafémy z iného písma. Môže sa jednať napríklad o prepis zemepisného názvu alebo mena osoby, ktoré nie je možné preložiť do cieľového jazyka. Cieľom transliterácie je uľahčiť prečítanie daného výrazu čitateľovi, ktorý pôvodnú abecedu neovláda.
Transliteráciu písma z cyriliky do latinky upravuje medzinárodná norma ISO 9 (ISO 9:1995 Information and documentation – Transliteration of Cyrillic characters into Latin characters – Slavic and non-Slavic languages – Informácie a dokumentácia – Prepis azbuky do latinky – slovanské a neslovanské jazyky). Táto norma poskytuje systematické pravidlá pre prevod rôznych cyrilických abecied (napríklad ruská, bulharská, ukrajinská, srbská, a ďalšie) do latinskej abecedy. Každý cyrilický znak má priradený jeden presný latinský ekvivalent, často pomocou diakritických znamienok. Týmto spôsobom je zaistená konzistentnosť a jednoznačnosť spôsobu prevodu textov a možnosť transliterácie späť do cyriliky.
Obzvlášť dôležité je to v oblasti bibliografie, kartografie, vedeckej a technickej literatúry a pri spracovaní údajov v medzinárodnom kontexte. Týmto spôsobom sa uľahčuje komunikácia a výmena informácií medzi ľuďmi a organizáciami používajúcimi rôzne písma.
Norma ISO 9 sa pravidelne reviduje a aktualizuje, aby zohľadňovala zmeny a vývoj v jazykoch a potrebách transliterácie. Posledná aktualizácia je z roku 1995, ktorá nahradila verziu z roku 1986.
Zásady prepisu z ruského do slovenského jazyka sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu (2000). Táto publikácia obsahuje aj tabuľku s jednotlivými písmenami a hláskovými skupinami z ruštiny v azbuke doplnené o ekvivalenty v slovenskom prepise:
А а – A a
Б б – B b
В в – V v
Г г – G g
Д д – D d
Е е – E e
Ë ë – Ë ë
Ж ж – Ž ž
З з – Z z
И и – I i
Й й – J j
К к – K k
Л л – L l
М м – M m
Н н – N n
О о – O o
П п – P p
Р р – R r
С с – S s
Т т – T t
У у – U u
Ф ф – F f
Х х – H h
Ц ц – C c
Ч ч – Č č
Ш ш – Š š
Щ щ – Šč šč
Ъ ъ – ”
Ы ы – Y y
Ь ь – ’
Э э – È è
Ю ю – Ju ju
Я я – Ja ja
V odborných a vedeckých textoch sa používa transliterácia cyrilských písmen do latinky podľa technickej normy platnej v SR. Tá je iná, než normy prepisu do angličtiny či češtiny, preto sa môžeme stretnúť s rôznymi formami prepisu cyriliky do latinky. V minulosti bola snaha o vytvorenie medzinárodných pravidiel transliterácie, nová norma však nebola schválená.
Ako sa naučiť azbuku?
Azbuka môže na prvý pohľad pôsobiť náročne, najmä ak ste zvyknutí na latinku. V skutočnosti je to však jednoduchšie, než sa zdá. Abeceda obsahuje písmená, ktoré vyzerajú podobne ako latinské, ale majú odlišnú výslovnosť ako slovenčina, a zároveň niektoré úplne nové znaky. Ak si osvojíte základné pravidlá, môžete sa v nej naučiť čítať a písať už za pár dní.
Najprv sa oboznámte s tým, aké má azbuka písmená. Dôležité je rozdeliť si ich do troch skupín:
- písmená, ktoré vyzerajú a vyslovujú sa rovnako ako v latinke (napr. М, Т, К),
- písmená, ktoré vyzerajú rovnako, ale vyslovujú sa inak (В = V, Н = N, С = S),
- písmená, ktoré sú úplne nové (Ж, Ы, Щ, Ь).
Najlepšie je naučiť sa ich vizuálne aj s výslovnosťou, napríklad pomocou jazykových aplikácií alebo kartičiek. Preto sme pre vás pripravili pomôcku, ktorú si môžete stiahnuť a mať kedykoľvek poruke. (Azbuka v pdf – stiahnuť)
Keď sa naučíte písmená, skúste si ich spojiť do slov. Začnite s jednoduchými výrazmi ako МАМА, ТАК, МОСТ, ktoré majú známe znaky. Následne prejdite na zložitejšie slová a pokúste sa ich čítať nahlas.
Ak sa chcete naučiť ako písať v azbuke, odporúča sa precvičovať si aj písanú formu písmen. Ruská písaná azbuka sa totiž mierne líši od tlačenej verzie – niektoré písmená majú prepojené časti, podobne ako latinská kurzíva.
Skúste si precvičovať písanie tlačených aj rukopisných písmen, prepis jednoduchých slov, aby ste si zvykli na ich tvar, písanie viet s pomocou transliteračnej tabuľky.
Najlepší spôsob, ako si ju osvojiť, je začať ju aktívne používať. Azbuka pre samoukov sa najlepšie učí cez
- čítanie ruských slov v bežnom živote, napríklad názvy miest, značiek či produktov,
- písanie krátkych viet a vlastných poznámok v azbuke,
- používanie klávesnice na písanie v azbuke na počítači alebo mobile.
Preklad azbuky do iných jazykov
Preklad jazykov, ktoré na zápis používajú cyrilickú abecedu, nie je na prvý pohľad nijak náročný. Podobnosť jednotlivých slovanských jazykov ale spôsobuje časté chyby v preklade. Preklad zo slovenčiny do ruštiny je vzhľadom na rozdiely v abecedách a samotných jazykoch iný, než preklad z ukrajinčiny do slovenčiny.
Bieloruský či srbský text nedokážete správne preložiť, pretože znalosť ruskej cyriliky nebude dostatočná ani v prípade, že tieto jazyky ovládate v hovorenej forme. Pre potreby práce so slovanskými jazykmi je často využívaná transkripcia a transliterácia, teda prepis z jednej abecedy do druhej. Pri nej dôležitá znalosť všetkých rozdielov, ktorými sa jednotlivé druhy cyriliky vyznačujú. Preto ak potrebujete preklad odborných dokumentov, neriskujte chyby a obráťte sa na našich skúsených prekladateľov.