Vlastné podstatné mená a ich použitie
Vlastné podstatné mená sú jedinečné pomenovania osôb, miest, geografických útvarov, organizácií či inštitúcií. V slovenčine sa vždy píšu s veľkým začiatočným písmenom, čo ich odlišuje od všeobecných podstatných mien. Pravopis týchto mien rešpektuje pravidlá slovenčiny, no niekedy sa prispôsobuje pôvodu slova.
Vlastné podstatné mená môžu byť iba jednoslovné (Dunaj). Ak je názov viacslovný (Bánovce nad Bebravou, Štúrova ulica), nazývame ho vlastné meno. Práve pri vlastných menách často vzniká otázka, kde je správne použiť veľké a kde malé písmeno.
Vlastné podstatné mená a ich pravopis: Ako správne písať názvy?
Pravopisom názvov ľudských sídiel sa zaoberajú Pravidlá slovenského pravopisu (2000) v VIII. kapitole Písanie veľkých písmen. Na spisovný zápis vlastných mien sa sústredí profesionálna korektúra textu. Túto službu môže využiť každý, kto chce zabezpečiť gramatickú správnosť svojich textov. Pozrime sa na to, ako písať názvy ulíc, miest a obcí v konkrétnych prípadoch.
Písanie veľkých písmen v názvoch ulíc
Ulice obyčajne pomenúvame tak, že prídavné meno stojí pred podstatným menom ulica, napríklad Púpavová ulica, Sládkovičova ulica, Pekná ulica. V tomto prípade slovo ulica píšeme s malým u.
Ak slovo ulica stojí na začiatku vlastného pomenovania, stáva sa jeho súčasťou, preto ho píšeme s veľkým U. Napríklad: Ulica Mateja Bela, Ulica odbojárov, Ulica osloboditeľov.
V týchto príkladoch vidíme, že osobné meno (Mateja Bela) píšeme v názve ulice vždy s veľkým písmenom. Všeobecné mená (odbojárov, osloboditeľov) píšeme s malým začiatočným písmenom.
V názvoch odvodených od osobného mena je privlastňovacia prípona -ova krátka. Skloňuje sa podľa vzoru otcova. Správne preto napíšeme Štúrova ulica, nie Štúrová ulica.
Osobné mená v ženskom rode majú v názvoch ulíc koncovku -ovej: Ulica Hany Meličkovej, Ulica Hany Zelinovej.
Ak názov nie je odvodený od osobného mena, používame dlhú príponu -ová. Napríklad Nezábudková ulica, Alejová ulica, Bajkalská ulica.
Niektoré názvy ulíc boli odvodené od iných vlastných mien. Zvyčajne začínajú slovom Stará alebo Nová, ktoré píšeme s veľkým písmenom. Názov, od ktorého je ulica odvodená, napíšeme tiež s veľkým písmenom. Napríklad názov Stará Klenová je odvodený od Klenovej ulice, Klenová teda bude mať veľké K.
Názvy námestí a parkov
Veľké začiatočné písmeno píšeme aj na začiatku názvov námestí, parkov či sadov. Ak je názov odvodený od osobného mena, píšeme ho taktiež s veľkým písmenom.
Napríklad: Mierové námestie, Hviezdoslavovo námestie, Námestie Ľudovíta Štúra. Aj tu môžete vidieť, že slovo námestie má veľké N iba v prípade, že stojí na začiatku názvu.
Názvy miest
Názvy miest a obcí píšeme vždy veľkým písmenom. Bratislava, Košice či Myjava sú vlastné podstatné mená, preto budú mať veľké začiatočné písmeno. Ak je názov zložený z viacerých slov, napríklad Banská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom, všetky slová píšeme veľkým písmenom (okrem spojok a predložiek).
Častou chybou je zápis identických názvov, ktoré sa však vzťahujú k rôznym veciam.
Napríklad Štrbské pleso vs. Štrbské Pleso. Ak sa neviete rozhodnúť, či použiť veľké alebo malé p, predstavte si, na čo vzťahuje sa daný názov.
- Štrbské pleso – s malým „p“ označuje geografický objekt, teda jazero v Tatrách. Slovo „pleso“ je v tomto kontexte všeobecné podstatné meno a píše sa s malým začiatočným písmenom, pretože nie je súčasťou oficiálneho názvu.
- Štrbské Pleso – s veľkým „P“ označuje názov osady, respektíve sídla pri tomto jazere. V tomto prípade je „Pleso“ súčasťou oficiálneho vlastného mena osady, preto sa píše s veľkým začiatočným písmenom.
V rozličných obrazných názvoch, ktoré nie sú oficiálnymi názvami miest a obcí, píšeme veľké písmeno iba na ich začiatku. Napríklad: Večné mesto, Mesto svätých, Detské mestečko. Veľké písmeno nepíšeme v prípade, že z názvu miest vytvárame prídavné meno. Napríklad bratislavský, banskobystrický, novomestský.
Názvy štátov a zahraničných miest
Názvy cudzích krajín, zahraničných miest či ulíc rozlišujeme podľa toho, či sú prispôsobené slovenskému jazyku, alebo si zachovávajú pôvodný pravopis. Napríklad slovensky píšeme Spojené štáty americké s veľkým začiatočným písmenom. Ak však použijeme pôvodný názov, teda United States of America, píšeme všetky slová s veľkým písmenom. Každý jazyk má vlastné pravidlá pri zápise vlastných mien, preto je pri prekladoch dôležitá korektúra rodeným hovorcom.