V súčasnosti maďarčinou hovorí asi 14,5 milióna ľudí, z ktorých väčšina žije v Maďarsku. Maďarský jazyk je všeobecne radený do rodiny uralských jazykov a ugrofínskej jazykovej vetvy. Od všetkých ostatných jazykov na svete sa ale odlišuje do takej miery, že nie je možné s presnosťou určiť, kde vznikol a ako sa vyvíjal.
Dejiny maďarského jazyka ovplyvnili mnohé historické udalosti, predovšetkým presúvanie kmeňov starých Maďarov, ktorí svoju národnosť sformovali až po príchode do Karpatskej kotliny. V histórii sa Maďari často spájali s kmeňom Hunov. Tí s Maďarmi zdieľali nielen spôsob života, no mohli ovplyvniť aj ich jazyk.
Kto boli Huni?
O presnom pôvode Hunov sa dodnes vedú spory. Je však pravdepodobné, že išlo o vetvu Xiongnu, kočovného národa, ktorý obýval dnešné Mongolsko. Po ich porážke čínskou ríšou Han sa jedna časť národa začala presúvať na západ a prijímať ďalšie nomádske národy (turkické, mongolské a ugrofínske kmene). Z nich sa pravdepodobne stali Huni.
Okolo roku 400 sa Huni objavujú v Panónskej nížine, vrátane južného Slovenska. Najväčšiu moc mali za vlády Attilu (445 – 453). Attila viedol Hunov na výboje do západnej Európy, podarilo sa im preniknúť až do dnešného Francúzska. V bitke na Katalaunských poliach boli porazení vojskami Ríma, Vizigótov a Frankov. Ríša Hunov sa rozpadla po tom, čo Attila zomrel. Jej územie obsadili germánske kmene, ktoré predtým boli v hunskej nadvláde.
Huni a Maďari – existuje medzi nimi rozdiel?
Slovom Huni sa neskôr v stredoveku v západnej Európe mylne označovali aj iné etniká s podobným kočovným a vojenským životom, napríklad Maďari. Teórie o tom, že Maďari sú potomkami Hunov, v súčasnosti väčšina vedcov odmieta. Spoločné označenie pre Hunov a Maďarov sa od stredoveku zachovalo v mnohých kronikách, niektorí historici preto zastávajú názor, že ide o jeden a ten istý národ. Zatiaľ ale nemáme žiadne dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili etnickú spojitosť medzi týmito kmeňmi.
Ako Huni ovplyvnili maďarský jazyk
Odpoveď na otázku, akým jazykom hovorili Huni, taktiež nie je jednoznačná. Môžeme sa stretnúť s pojmom hunský jazyk, ktorý sa mal výrazne líšiť od ostatných jazykov používaných v Európe. V hunskom jazyku sa nezachovali nijaké nápisy ani celé vety, písomné dôkazy sú tak veľmi obmedzené a pozostávajú takmer výlučne z vlastných mien v gréckych a latinských prameňoch.
S pôvodom týchto vlastných mien môžeme porovnať turkické jazyky, mongolské a jenisejské jazyky. Mnoho vedcov ale dôkazy nepovažuje za dostatočné. V Hunskej ríši sa používali hlavne jazyky národov, ktoré si Huni podrobili. Pravdou však je, že dnešná maďarčina bola silne ovplyvnená turkickými jazykmi a prevzala z nich časť slovnej zásoby.
História maďarského jazyka
Jazykovedci sa domnievajú, že predkovia Maďarov sa v 4. až 6. storočí najskôr sťahovali z východných svahov pohoria Ural na západ, do stepí južného Ruska. Neskôr sa presunuli do povodia Dunaja západne od Karpát. V priebehu storočí sa Maďari prispôsobili okolitým európskym kultúram. O ich pôvode v Ázii svedčí iba ich jazyk.
Maďarčina je z hľadiska príbuzenstva najviac podobná chantyjštine a mansijčine. Dnes je spojitosť medzi nimi len veľmi malá, pretože tieto jazyky sa vyvíjali izolovane, zatiaľ čo maďarčina bola v úzkom kontakte s jazykmi iných národov. Bola ovplyvnená už spomínanou turkičtinou, ale aj iránčinou, slovanskými jazykmi, latinčinou a germánskymi jazykmi.
Maďarčina je výnimočný jazyk s mnohými špecifikami. Napriek tomu, že sa s ním môžeme stretnúť aj na území Slovenska, našej rodnej reči nie je takmer vôbec podobný. V prípade potreby môžete využiť profesionálny preklad zo slovenčiny do maďarčiny, pri ktorom berieme do úvahy aj maďarské dialekty a ich odlišnosti od spisovného jazyka. Práve regionálne rozdiely často spôsobujú, že sa maďarčina javí ako veľmi komplexný a ťažký jazyk.