Jazyk sa používa prevažne v západnej časti Bretónska, práve vďaka silno ukotveným a stále žijúcim tradíciám. Vo východnej časti kraja, takzvanom Haute-Bretagne (Horné Bretónsko) sa stále používa druhý jazyk gallo. Je to románsky jazyk podobný Francúzštine.
Bretónčina bola dlhý čas najpoužívanejším keltským jazykom, no aj napriek tomu je v súčasnosti ohrozená. V období po 2. svetovej vojne došlo k cielenému, a takmer úplnému vylúčeniu bretónčiny z verejného života a zo škôl. Napriek neskorším snahám o revitalizovanie jazyka je dodnes v Bretónsku jediným oficiálnym jazykom francúzština.
Bretónčina – jediný keltský jazyk používaný na kontinente
Keltské jazyky radíme do indoeurópskej jazykovej rodiny. Na prelome letopočtu keltskými jazykmi hovorila veľká časť západnej, strednej a juhovýchodnej Európy, vrátane dnešného Slovenska. V súčasnosti sa používajú hlavne v Írsku, Škótsku, na ostrove Man, vo Walese, v Cornwalle a v Bretónsku. Bretónčina je jediný keltský jazyk, ktorý sa používa v kontinentálnej Európe. V Bretónsku týmto jazykom hovorí zhruba 210 000 ľudí.
História a vývoj bretónčiny
Bretónčina sa na územie Francúzska dostala z Veľkej Británie. Z tejto oblasti sa na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu presídlili predkovia dnešných Bretóncov do Európy. Bretónčinu môžeme rozdeliť na:
- Starú bretónčinu – v tomto jazyku je dochovaný najstarší rukopis, pochádza z doby pred rokom 1000 nášho letopočtu.
- Strednú bretónčinu – datuje sa od roku 1000 do 17. storočia, z tohto obdobia sa zachoval napríklad bretónsko-francúzsko-latinský slovník zvaný Catholicon.
- Modernú bretónčinu – používaná od 18. storočia.
Po pripojení Bretónska k Francúzsku v 16. storočí došlo v tejto oblasti k rozšíreniu francúzštiny a latinčiny. Tieto jazyky používali mešťania a šľachtici, bretónčina prežívala na vidieku a v chudobnejších častiach krajiny. V roku 1794 sa bretónčina stala oficiálne uznávaným regionálnym jazykom, no tento titul stratila koncom 19. storočia. Žiakom v školách bolo zakazované používať bretónčinu, čím došlo k poklesu počtu hovoriacich.
Na začiatku 20. storočia bolo Bretónsko považované za zaostalú oblasť, ktorej obyvatelia odmietali prijať francúzštinu. V roku 1945 začalo Francúzsko s výrazným potláčaním bretónčiny. Väčšina ľudí stratila schopnosť plynule hovoriť bretónsky v priebehu jednej generácie.
Oživenie bretónskej jazykovej tradície
V 60. a 70. rokoch minulého storočia stúpol záujem o zachovanie pôvodnej bretónskej kultúry a jazyka. Vznikla podpora bilingválnej výučby na školách či rozšírenie dvojjazyčných značení názvov miest. Bretónci svoj jazyk považujú za dôležitý národný atribút.
Zaujímavosti
- Výsledkom oživenia bretónskeho jazyka je množstvo novovzniknutých osláv a festivalov, počas ktorých sa celým krajom nesie tradičná keltská hudba.
- Bretónčina má 4 hlavné nárečia: cornouailleské, léonské, tréguierské a vanneské.
- Na wikipédii nájdeme viac článkov v bretónčine než v írčine.
- Najznámejším človekom narodeným v Bretónsku je Jules Verne.