Ako súvisí francúzština so starými Keltmi?

História francúzštiny

Vývoj francúzštiny sa spája s prenikaním Rimanov do Galie. Tí sa ujali administratívy v krajine a úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny, z ktorej vznikli všetky románske jazyky). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo naučiť jazyk svojich dobyvateľov.

Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, prevažne v hovorenej podobe. Proces romanizácie prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. V 17. storočí sa francúzština počas vlády panovníka Ľudovíta XIV. stala medzinárodným európskym jazykom. Dôležitým jazykom diplomacie bola od 17. do polovice 20. storočia, kedy ju nahradila angličtina.

Galský vplyv na francúzštinu

Vplyv Keltov nebol príliš silný v oblasti slovnej zásoby. V štandardnej francúzštine je možno 150 slov galského pôvodu, z ktorých väčšina sa týka poľnohospodárstva, prírody a života na vidieku (char, charrue, soc, arpent, auvent, bâche, béret, borne, alouette, bruyère…) plus ďalších 150, ak zahrnieme všetky galo-románske dialekty.

Výrazný vplyv vidíme vo fonetike a gramatike. Bohužiaľ, z tohto obdobia sa nezachovalo mnoho písomností. Keltská fonetika mohla zapríčiniť vymiznutie latinských intervokálnych koncových spoluhlások (ripa(m) – rive). Zmena v artikulácií bola v dejinách keltských jazykov veľmi bežná. Nachádza sa (v menšej miere) aj v románskych jazykoch Pyrenejského polostrova a severného Talianska, kde sa predtým hovorilo keltskými jazykmi.

Gramatika

Francúzska gramatika sa oproti latinčine výrazne zjednodušila. Vo francúzštine neexistuje skloňovanie v pravom slova zmysle, jednotlivé slovenské pády vyjadrujeme predložkovými spojeniami. Množné číslo označujeme pridaním koncovky -s alebo -es, tie ale vyslovujeme, zachovali sa iba v pravopise. Francúzština používa dva gramatické rody (člen le označuje mužský rod, člen la ženský rod). Prídavné meno nasleduje zvyčajne po podstatnom mene.

Časovanie slovies vo francúzštine

Pri ohýbaní slovies rozoznávame reflexné slovesá („s’émouvoir“, „se laver“) a negatívne slovesá („ne pas pouvoir“), ako aj verbálne tvary s „y“ a „en“: en prendre, s’en aller, yer aller, s’y voir. 

Zvratné slovesá (verbes pronominaux) časujeme vo francúzštine rovnako ako ostatné plnovýznamové slovesá. Ich zvláštnosťou je, že pri nich stojí zvratné alebo osobné zámeno.

Zatiaľ čo v slovenčine sa zvratné slovesá používajú so zvratným zámenom sa/si vo všetkých osobách a v priebehu celého časovania je zvratné zámeno nemenné, vo francúzštine sa tvar se používa len v 3. osobe jednotného a množného čísla. V ostatných osobách sa používajú predmetové osobné zámená me, te, nous, vous.

Translata prináša expresný preklad z francúzštiny do slovenčiny. 

Výslovnosť

Francúzska abeceda obsahuje 26 písmen latinskej abecedy, 14 písmen s diakritikou (à â ç é è ê ë î ï ô ù û ü ÿ) a 2 ligatúry (æ, œ).

Francúzština značný počet hlások, ktoré sa často inak píšu a inak vyslovujú. Väčšina spoluhlások sa na konci slova nečíta – Robert [robe:r], Renault [rənọ]. Koncové -ent sa pri slovesách nikdy nečíta a písmeno h sa nevyslovuje. Vo francúzštine je prízvuk na poslednej slabike slova alebo slabike skupiny slov, ktoré spolu významovo súvisia – Bonjour – Bonjour madame. Pri viazaní sa koncové hlásky slova spájajú so začiatočnými hláskami nasledujúcich slov.

Pretože medzi písanou a hovorenou podobou jazyka je veľký rozdiel, čo komplikuje pravopis. V písanej forme sa rozlišuje 6 tvarov prítomného času pravidelných slovies, ale v reči sa rozlišujú len 3 – 4 z nich. 

Zaujímavosti z francúzskeho jazyka

• Najdlhšie slovom v slovníku má 25 písmen – anticonstitutionnellement (protiústavne, protizákonne).
• Francúzština je jediný jazyk (okrem angličtiny), ktorý sa používa na všetkých kontinentoch (väčšina západnej Afriky, Kanada,, Francúzska Guyana v Južnej Amerike, Vanuatu v Oceánii).
• Najkratší názov mesta je Y. Toto mesto sa nachádza sa v Somme v severnom Francúzsku.
• Existuje niekoľko francúzskych slov, ktoré majú tri e za sebou – créée, agréée, dégréée.
• Viac než polovica anglických slov pochádza z francúzštiny.
• Francúzština bola oficiálnym jazykom Anglicka viac ako 300 rokov.
• Vo francúzskom jazyku existuje len jedno jediné slovo, v ktorom nájdeme písmeno ù, a to je slovo où (v preklade kam, resp. kde).