Japonská abeceda nie je tak zložitá, ako sa zdá
Začínajúci študent japončiny si ako prvú vec musí osvojiť spôsob, akým funguje japonská abeceda a jej znaky. Na rozdiel od latinky, ktorú poznáme z európskych jazykov, japončina používa kombináciu viacerých písmových systémov.
Dve z nich tvoria japonskú slabičnú abecedu – hiraganu a katakanu – ktoré fungujú na rovnakom princípe: každý znak reprezentuje celú slabiku. Tieto dve abecedy sa spoločne označujú ako kana. Hiragana sa používa najmä na zápis gramatických častíc, koncoviek a domácich slov, zatiaľ čo katakana slúži na zápis cudzích slov, citoslovcí alebo zvýraznenie výrazu, podobne ako kurzíva v latinke.
Okrem toho je nevyhnutné ovládať aj kandži (kanji) – znaky čínskeho pôvodu, ktoré sa používajú na zápis podstatných mien, kmeňov slovies a významovo bohatších slov. V bežnom japonskom texte sa tak kombinuje japonská slabičná abeceda s čínskymi znakmi, pričom každý systém plní inú funkciu. Pre zvládnutie písma je preto kľúčové porozumieť tejto štruktúre.
Japonská slovná zásoba je mimoriadne rozmanitá. Viac než 60 % slov pochádza z čínštiny, no v posledných desaťročiach pribúda aj množstvo anglických výpožičiek. Tie sa zapisujú predovšetkým pomocou katakany, takže ich v bežnom rozhovore či texte ľahko rozpoznáte. Japončina je tak dynamický jazyk, v ktorom sa tradičné znaky japonskej abecedy spájajú s moderným slovníkom globálneho sveta.
Japonská abeceda hiragana
Hiragana je prvá forma písma, ktorú si japonské deti osvojujú po nástupe do školy. Ide o najbežnejšie používaný typ japonského písma, ktorý sa v texte môže objavovať samostatne alebo v kombinácii so znakmi kandži. Hoci sa dá japončina zapísať aj výlučne pomocou hiragany, jej čítanie bez podpory kandži býva náročné – vyžaduje si väčšie sústredenie, pretože význam slov nie je vždy jednoznačný.
Kandži znaky sú pre deti, ale aj pre cudzincov, často ťažko zapamätateľné, a preto sa v populárnej literatúre, komiksoch či počítačových hrách častejšie používa len základná hiragana. Umožňuje jednoduchšie čítanie a orientáciu v texte.
Zaujímavosťou je, že hiragana sa kedysi označovala ako „ženská ruka“ – 女手 (onnade), pretože ju v minulosti používali predovšetkým ženy. Muži sa venovali písaniu kandži, zatiaľ čo ženy si osvojili jednoduchší, plynulejší štýl, z ktorého sa neskôr vyvinula dnešná hiragana.
Japonská abeceda katakana
Katakana, na rozdiel od hiragany, neslúži na zápis bežných japonských slov. Jej hlavnou funkciou je zápis neologizmov prevzatých z cudzích jazykov, najmä z angličtiny. Okrem toho sa katakana využíva aj na fonetickú transkripciu zahraničných mien a výrazov, ako aj na zdôraznenie či zveličenie významu určitých slov v texte – podobne, ako keď v slovenčine použijeme kurzívu alebo verzálky.
Katakana sa od hiragany vizuálne odlišuje rovnejšími, ostrejšími a čistejšími líniami, vďaka čomu pôsobí technickejšie a je vhodnejšia pre tlačové materiály. Aj preto ju mnohé japonské celebrity používajú na zápis svojho mena – nie pre význam, ale z estetických dôvodov.
Predstava, že začiatočníkovi, ktorý sa učí japonskú abecedu, postačí zvládnuť len hiraganu, je omyl. Katakana je rovnako nevyhnutná, pretože každý deň pribúdajú do japonského jazyka nové výrazy zo zahraničia, ktoré sa zapisujú práve týmto písmom. Bez jej ovládania je porozumenie modernej japončine prakticky nemožné, najmä v médiách, populárnej kultúre či technológiách.
Predchodcovia katakany a hiragany
Japonské slabičné abecedy hiragana a katakana sa spoločne označujú ako kana. Ich pôvod siaha k staršiemu systému nazývanému man’yōgana, ktorý tvoril súbor čínskych znakov (kandži) používaných výlučne na fonetický zápis zvukov, najmä v cudzích slovách či poézii. Man’yōgana síce vychádzala z čínskych znakov, no nebrala ohľad na ich význam – išlo čisto o ich výslovnosť.
Hiragana sa postupne vyvinula z kurzívnej, teda písanej formy man’yōgany, zatiaľ čo katakana vznikla z výberu skrátených častí pravidelne písaných kandži. Pôvodne sa katakana používala najmä na poznámky a vysvetlivky k budhistickým textom a jej forma bola jednoduchšia a uhladenejšia. Podľa tradície sa vznik kany pripisuje budhistickému mníchovi, ktorý ju vytvoril v priebehu 9. storočia.
Dnešný súbor znakov kana bol oficiálne kodifikovaný v roku 1900 a pravidlá ich používania boli štandardizované v roku 1946. Tento systém sa s menšími úpravami používa dodnes a tvorí neoddeliteľnú súčasť moderného japonského písma.
Preklad z alebo do japončiny
Preklady z japončiny patria medzi špecifické jazykové služby, ktoré si vyžadujú nielen výbornú znalosť jazyka, ale aj porozumenie kultúrnemu kontextu, formálnym úrovniam vyjadrovania a písomnému systému.
V Translate zabezpečujeme preklady z japončiny do slovenčiny aj naopak, a to v rôznych oblastiach, od obchodnej a technickej dokumentácie, cez webové stránky až po odborné alebo literárne texty.
Keďže japončina využíva tri rôzne typy písma, pre správne pochopenie významu je dôležité rozumieť aj tomu, ako funguje japonská abeceda a ako sa znaky používajú v konkrétnom kontexte. Vďaka skúseným prekladateľom vám vieme garantovať precízny preklad aj pri zložitých textoch s výskytom kandži či menej bežných výrazov.