Der springende Punkt (doslovný preklad: poskakujúci bod) – najdôležitejšia, rozhodujúca časť, jadro, „srdce“ problému
Aristotela poznáme zo školy hlavne ako filozofa, praotca humanizmu a Platónovho žiaka. Len akoby mimochodom nám učiteľ spomenul, že sa venoval aj prírodovedným odborom, okrem iného aj zoológii. Keď skúmal oplodnené slepačie vajíčka, zistil, že od tretieho dňa v bielku vidieť maličký, sotva badateľný tmavočervený fliačik, ktorý jemne poskakuje a časom sa zväčšuje. Pochopil, že ide o miniatúrne pulzujúce srdiečko kuriatka, ktoré sa začalo vo vajci vyvíjať – východiskový bod života.
Tomuto fliačiku prisúdil anglický lekár a objaviteľ krvného obehu William Harvey v sedemnástom storočí latinský názov punctum saliens, poskakujúci bod. A z latinčiny si poskakujúci bod odskočil až do nemeckej frazeológie nielen ako srdce kuriatka, ale prenesene ako srdce problému.
Kým v angličtine sa využíva srdiečkový idióm – the heart of the matter – v španielčine idú rovno po mozgu – el meollo del asunto. V ďalších jazykoch, ako napríklad v taliančine, ľudia hľadajú skôr jadro veci – nocciolo della questione.
Príklady:
Versuchen wir es nun zu verstehen, wie sich der segelnde Vogel die lebendige Kraft des Windes dienstbar macht. Der springende Punkt dabei ist, dass er seine Flugflächen schräg gegen den Wind stellt. Denn nur so kann er die lebendige Kraft des Windes ausnützen.
Der springende Punkt bei den Verhandlungen, die nunmehr beginnen, ist der Versuch, ein Gleichgewicht zwischen beiden strategischen Elementen zu finden.
Der springende Punkt jeder Beziehung ist Kommunikation.