Neapolčina patrí medzi románske jazyky. Hovorí ňou zhruba 7,5 milióna ľudí, hlavne v južnom Taliansku, ale aj v komunitách prisťahovalcov v USA, Nemecku, severnom Taliansku, Argentíne a v Austrálii.
Pojem „neapolský jazyk“ sa všeobecne používal na označenie odlišných, vzájomne zrozumiteľných jazykov, ktoré vychádzajú z latinčiny. Používali sa v bývalom Neapolskom kráľovstve. Od roku 2014 uznáva UNESCO neapolčinu za oficiálny jazyk. Talianska vláda ho však stále považuje za dialekt. Ak sčítame všetky dodnes používané dialekty tohto jazyka, môžeme neapolčinu označiť za druhý najpoužívanejší jazyk na Apeninskom polostrove.
História neapolského jazyka
Podobne ako taliančina, aj neapolčina sa vyvinula z ľudovej (vulgárnej) latinčiny. Patrí medzi románske jazyky indoeurópskej jazykovej rodiny. Latinčina bola v stredojužnom Taliansku ovplyvňovaná jazykmi ďalších národov. Medzi inými aj gréckymi kolonistami a obchodníkmi z Byzancie, Normanmi, Francúzmi, Španielmi a počas druhej svetovej vojny a následnej okupácie Neapola dokonca aj Američanmi.
Počas prvej polovice 19. storočia sa na tomto území ako úradný i literárny jazyk používala taliančina a neapolčina nikdy nemala formu úradného jazyka. Napriek tomu neapolčina od 15. storočia až do dneška zostala dôležitým jazykom v oblasti poézie, hudby a dramatického umenia.
Je neapolčina podobná taliančine?
Neapolský jazyk je svojou gramatikou aj výslovnosťou odlišný od štandardnej taliančiny. Zahŕňa množstvo španielskych, francúzskych a v menšej miere aj arabských a gréckych jazykových vplyvov. Ak však hovoríte po taliansky, nebudete mať problém dorozumieť sa v Kampánii. Charakteristikou neapolského jazyka je jeho muzikálnosť, pre ktorý si ho obľúbilo mnoho umelcov, ako aj náročnosť výslovnosti a komplexné fonologické pravidlá.
Na rozdiel od mnohých iných dialektov, ktoré dnes používajú len ľudia s nízkym vzdelaním, alebo výhradne v kruhu rodiny, neapolčinu môžeme započuť aj na uliciach, v baroch, kanceláriách a dokonca aj počas formálnych udalostí.
Ohrozený jazyk Kampánie
Neapolčina je považovaná za ohrozený jazyk v dôsledku klesajúceho medzigeneračného prenosu. Tento jazyk do veľkej miery ovplyvňuje štandardná Taliančina. Aj keď existuje určitá písaná forma, väčšina rečníkov tento jazyk nevie písať a nezhoduje sa v tom, akým spôsobom by mal byť zapisovaný.
Zatiaľ čo taliančina bola po celé storočia literárnym jazykom v Taliansku, zjednotenie Talianska z neho urobilo jazyk správy, hospodárstva a spoločnosti, ktorý je pre pokrok rozhodujúci. Každodenná komunikácia a umenie boli kedysi výsadou neapolčiny, dnes sa však tento jazyk často používa ako znak provinčnej a robotníckej triedy.