Islandčina ako úradný jazyk existuje iba na Islande. Považuje sa za jeden z prvých používaných jazykov, dnes ňou hovorí približne 300 tisíc ľudí. Je to germánsky jazyk (podobne ako ostatné škandinávske jazyky) a pripomína faerský či nórsky jazyk. Čím je islandčina taká výnimočná? Vybrali sme 5 zaujímavostí, ktoré ste o reči Islanďanov možno netušili.
Islandčina – stredoveký jazyk izolovaný od sveta
Islandčina vznikla zo západnej staroseverčiny a dodnes sa jej do veľkej miery podobá. Vzhľadom na izolovanosť Islandu od ostatných krajín a jazykov sa táto reč prirodzene nevyvíjala rovnakým spôsobom, ako iné škandinávske jazyky. Islanďania si vytvárajú vlastné pomenovania, ktorými nahrádzajú medzinárodné slová. Z hľadiska slovnej zásoby je islandčina najviac podobná starej angličtine spred približne 1000 rokov.
Zákaz cudzích slov
„Čistota” jazyka je pre miestnych dôležitá do takej miery, že ju ochraňuje samotná vláda. Lingvistický purizmus udržiava už od 19. storočia národné hnutie, ktorého cieľom je nahrádzanie prevzatých slov vlastnými. Ide predovšetkým o spájanie a pretváranie staroislandských a staronórskych slov, ktorým sa prideľujú nové významy. Táto jazyková ideológia je na Islande mimoriadne rozšírená.
Takmer žiadne dialekty
Odchýlky v prízvuku alebo výslovnosti slov v islandčine takmer nenájdeme. Dialekty sa tu nevyskytujú, všimnúť si môžeme len malý rozdiel medzi severom a juhom krajiny. Príčinou je pravdepodobne veľká vzdialenosť medzi jednotlivými sídlami. Na Islande je len malý počet oblastí, v ktorej ľudia žili dosť blízko vedľa seba na to, aby mohli budovať vlastnú jazykovú komunitu. Podobne sú na tom aj menej obývané oblasti Nórska.
Čitatelia vikingských ság
Keďže ani písaný jazyk sa na Islande príliš nezmenil, jeho obyvatelia dokážu dodnes čítať klasickú staroseverskú literatúru z 10. až 13. storočia. Islandská abeceda je pozoruhodná tým, že si ponechala dve písmená pochádzajúce z éry Vikingov, pozostatky po runovom písme: Þ, þ a Ð, ð. Úplná Islandská abeceda pozostáva z 32 písmen.
Sviatok islandského jazyka
Deň islandského jazyka (dagur íslenskrar tungu) sa na Islande každoročne oslavuje 16. novembra. Tento dátum bol vybraný tak, aby sa zhodoval s narodeninami islandského básnika Jónasa Hallgrímssona. Minister školstva v rámci osláv udeľuje cenu Jónasa Hallgrímssona niekomu, kto „jedinečným spôsobom prispel k islandskému jazyku“.
Tento ostrovný jazyk je vo svete považovaný za vymierajúci. Môže za to prítomnosť angličtiny, ktorej sú vystavení predovšetkým mladí Islanďania. Keďže nevidia zmeny v materskom jazyku, množstvo konverzácií vedú v angličtine, alebo s použitím anglických výrazov. Kontakt týchto dvoch jazykov a snaha novej generácie o zapojenie sa do svetového diania môže spôsobiť, že dôsledne chránená Islandčina v budúcnosti zanikne úplne.